Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti neexistujú dôkazy o prenose podtypu chrípkového vírusu H5N1 medzi ľuďmi.
Autor TASR
Ženeva 18. apríla (TASR) - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo štvrtok vyjadrila znepokojenie nad šírením vtáčej chrípky (H5N1) na nové živočíšne druhy a ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Podtyp H5N1 chrípkového vírusu A viedol od roku 2020 k úmrtiu desiatok miliónov kusov hydiny, pričom nakazené bolo aj voľne žijúce vtáctvo a suchozemské a morské cicavce.
Najnovšie sa na zoznam nakazených dostali aj kravy a kozy. Podľa odborníkov ide o prekvapujúci vývoj, nakoľko predpokladali, že tieto zvieratá nie sú náchylné na tento typ chrípky.
Chrípkový vírus typu A (H5N1) sa stal "globálnou pandémiou zoonózy zvierat", povedal vedúci vedec WHO Jeremy Farrar. "Veľkou obavou samozrejme je, že pri infikovaní kačíc a kureniec a potom čoraz viac cicavcov sa tento vírus vyvíja a rozvíja schopnosť infikovať ľudí a následne kriticky schopnosť šíriť sa z človeka na človeka," dodal.
V súčasnosti neexistujú dôkazy o prenose podtypu chrípkového vírusu H5N1 medzi ľuďmi. Ale v stovkách prípadov, keď sa ľudia nakazili pri kontakte so zvieratami, bola "úmrtnosť mimoriadne vysoká", upozornil Farrar.
Od začiatku roka 2023 do 1. apríla tohto roka zaznamenala WHO 463 úmrtí z 889 prípadov nákazy u ľudí v 23 krajinách, čo predstavuje 52 percentnú úmrtnosť.
Americké úrady nedávno uviedli, že v štáte Texas sa osoba zotavuje z vtáčej chrípky, ktorou sa nakazila pri kontakte s kravou. V USA ide iba o druhý potvrdený pozitívny prípad vtáčej chrípky u človeka. Podľa WHO ide pravdepodobne o prvú nákazu človeka podtypom H5N1 vírusu chrípky A prostredníctvom kontaktu s infikovaným cicavcom.
Keď sa vírus "dostane do populácie cicavcov, priblíži sa k ľuďom", povedal Farrar, ktorý upozornil, že tento vírus "hľadá nových hostiteľov". "Je to skutočný problém," dodal.
Vedúci vedec WHO zároveň vyzval na posilnenie monitorovania vírusu a zdôraznil, že je dôležité vedieť, koľko ľudí sa nakazilo, pretože práve tam "dôjde k adaptácii" vírusu.
Farrar uviedol, že v súčasnosti sa pracuje na vývoju vakcín a liečiv proti H5N1. Podľa jeho slov je potrebné zabezpečiť kapacity na diagnostikovanie vtáčej chrípky, pretože v prípade zhoršenia situácie musí byť svet pripravený okamžite reagovať.
Podtyp H5N1 chrípkového vírusu A viedol od roku 2020 k úmrtiu desiatok miliónov kusov hydiny, pričom nakazené bolo aj voľne žijúce vtáctvo a suchozemské a morské cicavce.
Najnovšie sa na zoznam nakazených dostali aj kravy a kozy. Podľa odborníkov ide o prekvapujúci vývoj, nakoľko predpokladali, že tieto zvieratá nie sú náchylné na tento typ chrípky.
Chrípkový vírus typu A (H5N1) sa stal "globálnou pandémiou zoonózy zvierat", povedal vedúci vedec WHO Jeremy Farrar. "Veľkou obavou samozrejme je, že pri infikovaní kačíc a kureniec a potom čoraz viac cicavcov sa tento vírus vyvíja a rozvíja schopnosť infikovať ľudí a následne kriticky schopnosť šíriť sa z človeka na človeka," dodal.
V súčasnosti neexistujú dôkazy o prenose podtypu chrípkového vírusu H5N1 medzi ľuďmi. Ale v stovkách prípadov, keď sa ľudia nakazili pri kontakte so zvieratami, bola "úmrtnosť mimoriadne vysoká", upozornil Farrar.
Od začiatku roka 2023 do 1. apríla tohto roka zaznamenala WHO 463 úmrtí z 889 prípadov nákazy u ľudí v 23 krajinách, čo predstavuje 52 percentnú úmrtnosť.
Americké úrady nedávno uviedli, že v štáte Texas sa osoba zotavuje z vtáčej chrípky, ktorou sa nakazila pri kontakte s kravou. V USA ide iba o druhý potvrdený pozitívny prípad vtáčej chrípky u človeka. Podľa WHO ide pravdepodobne o prvú nákazu človeka podtypom H5N1 vírusu chrípky A prostredníctvom kontaktu s infikovaným cicavcom.
Keď sa vírus "dostane do populácie cicavcov, priblíži sa k ľuďom", povedal Farrar, ktorý upozornil, že tento vírus "hľadá nových hostiteľov". "Je to skutočný problém," dodal.
Vedúci vedec WHO zároveň vyzval na posilnenie monitorovania vírusu a zdôraznil, že je dôležité vedieť, koľko ľudí sa nakazilo, pretože práve tam "dôjde k adaptácii" vírusu.
Farrar uviedol, že v súčasnosti sa pracuje na vývoju vakcín a liečiv proti H5N1. Podľa jeho slov je potrebné zabezpečiť kapacity na diagnostikovanie vtáčej chrípky, pretože v prípade zhoršenia situácie musí byť svet pripravený okamžite reagovať.
