Ženeva 20. mája (TASR) - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zvolala na piatok mimoriadne zasadnutie v súvislosti s nárastom počtu prípadov nákazy opičími kiahňami. V rámci Európy bolo - v Nemecku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Francúzsku a Británii - v posledných týždňoch hlásených už viac ako 100 potvrdených prípadov alebo podozrení na túto nákazu. Infikovaných hlásia aj Spojené štáty, Kanada a Austrália, informuje agentúra Reuters.

TASR v tejto súvislosti prináša prehľad informácii o opičích kiahňach, informácie prevzala z webstránky WHO a denníka The Guardian.

Opičie kiahne sú vírusová choroba, ktorá sa obvykle vyskytuje v oblasti strednej a západnej Afriky. Existujú dva druhy opičích kiahní – miernejšia západoafrická forma a vážnejšia konžská forma.

Prirodzeným hostiteľom sú pre opičie kiahne opice, veveričky, potkany, plchy a iné hlodavce či ďalšie živočíchy. Na človeka sa prenášajú kontaktom s nakazeným zvieraťom, no pri úzkom kontakte existuje riziko prenosu nákazy aj medzi ľuďmi navzájom.

Podľa amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (CDC) sa vírus prenáša najmä kvapôčkami šírenými vzduchom, ale aj kontaktom s telesnými tekutinami, krvou alebo vriedkami postihnutého.

Medzi typické príznaky nákazy opičími kiahňami patria vyrážky, ktoré začínajú na tvári a neskôr sa rozširujú na oblasť končatín a genitálií, no objaviť sa môžu i na očných rohovkách či spojivkách. Po určitom čase sa na vyrážkach vytvorí chrasta, ktorá neskôr odpadne. Nakazení môžu mať teplotu a pociťovať bolesť hlavy, chrbta a únavu. Inkubačná doba ochorenia je zvyčajne 6 – 13 dní, no v ojedinelých prípadoch môže byť aj dlhšia.

Foto: TASR/AP

Symptómy choroby obvykle pretrvávajú dva až štyri týždne. U menších detí a osôb s oslabenou imunitou môže byť priebeh choroby vážnejší.

Vírus opičích kiahní bol u človeka prvýkrát zistený v roku 1970 u deväťročného chlapca v Konžskej demokratickej republike (KDR). Práve v tejto oblasti sa len dva roky predtým podarilo úplne eliminovať omnoho smrteľnejší vírus pravých kiahní. Väčšina prípadov opičích kiahní bola odvtedy zaznamenaná v oblasti dažďových pralesov, okrem Konga (KDR) aj v 11 ďalších afrických krajinách.

Hoci nárast prípadov aktuálne zažíva aj Európa, Severná Amerika aj Austrália, nie je to prvýkrát, čo sa opičie kiahne objavili aj na týchto kontinentoch. Prvý prípad opičích kiahní mimo Afriky sa objavil v roku 2003 v Spojených štátoch, pôvodcom nákazy bol prériový pes. V Európe zaznamenali opičie kiahne v Británii v roku 2018, nakazená osoba vtedy pricestovala z Nigérie.

Súčasné šírenie opičích kiahní v západných krajinách sa začalo na prelome apríla a mája 2022, keď bol zaznamenaný prvý prípad nákazy u Brita, ktorý sa taktiež vrátil z Nigérie.

V uplynulých dňoch sa objavili domnienky, že by opičie kiahne mohli súvisieť s pohlavným stykom, keďže viacero prípadov sa objavilo v komunite LGBTI. Podľa odborníkov je však neexistujú dôkazy, že by šlo o sexuálne prenosnú chorobu, ako je napríklad HIV. Pravdepodobnejšie je, že prenos nákazy nesúvisí so samotným stykom, ale s blízkym kožným kontaktom dvoch ľudí počas sexuálnych aktivít.

Ako prevencia proti opičím kiahňam podľa výskumov veľmi dobre fungujú vakcíny pôvodne určené proti vírusu pravých kiahní. Viaceré vykonané štúdie uvádzajú, že tieto očkovacie látky majú približne 85-percentnú účinnosť pri prevencií nákazy opičími kiahňami.

Pretože toto ochorenie bolo v roku 1980 celosvetovo eliminované, vakcíny proti pravým kiahňam nie sú vo svete bežne dostupné. Niektoré krajiny, ako napríklad Británia, však už túto vakcínu zakúpili a ponúkli zdravotníckym pracovníkom, pričom sú v prípade potreby pripravené poskytnúť ju aj ohrozeným osobám.

Hoci je podľa vedcov nárast počtu nových prípadov znepokojujúci, nateraz je nepravdepodobné, že by v Európe vznikli veľké ohniská opičích kiahní.