Odborníci z WHO dospeli k záveru, že obavy z koronavírusu spôsobili mnohým ľuďom psychickú ujmu, bez ohľadu na to, či sa sami nakazili alebo nie.
Autor TASR
Kodaň 22. júla (TASR) - Pandémia nového koronavírusu bude mať pravdepodobne dlhodobé následky v oblasti duševného zdravia ľudí po celom svete. Uvádza sa to v správe, ktorú vo štvrtok zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), píše agentúra DPA.
Odborníci z WHO dospeli k záveru, že obavy z koronavírusu spôsobili mnohým ľuďom psychickú ujmu, bez ohľadu na to, či sa sami nakazili alebo nie. Psychiku mnohých podľa správy negatívne ovplyvnila aj sociálna izolácia počas lockdownov či obavy zo strany zamestnania a zhoršenia finančnej situácie.
"Ľudia v európskom regióne sa doslova rúcajú pod tlakom (ochorenia) COVID-19 a jeho následkov," povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.
Psychické zdravie ľudí a pocit duševnej pohody budú podľa neho zrejme nepriaznivo ovplyvňovať aj dlhodobé zdravotné problémy, ktoré sa u časti ľudí vyskytujú po prekonaní koronavírusového ochorenia COVID-19.
Úrady v jednotlivých krajinách by preto mali prehodnotiť formy a úroveň poskytovania starostlivosti o duševné zdravie a pripraviť prípadné reformy v tejto oblasti. "Je to šanca, ktorú si nijaká krajina nemôže dovoliť prepásť, ak chceme (dosiahnuť) lepšiu a razantnejšiu obnovu (po pandémii)," zdôraznil Kluge, podľa ktorého by duševné zdravie a zabezpečenie pocitu psychickej pohody mali byť považované za základné ľudské práva.
Odborníci z WHO dospeli k záveru, že obavy z koronavírusu spôsobili mnohým ľuďom psychickú ujmu, bez ohľadu na to, či sa sami nakazili alebo nie. Psychiku mnohých podľa správy negatívne ovplyvnila aj sociálna izolácia počas lockdownov či obavy zo strany zamestnania a zhoršenia finančnej situácie.
"Ľudia v európskom regióne sa doslova rúcajú pod tlakom (ochorenia) COVID-19 a jeho následkov," povedal regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.
Psychické zdravie ľudí a pocit duševnej pohody budú podľa neho zrejme nepriaznivo ovplyvňovať aj dlhodobé zdravotné problémy, ktoré sa u časti ľudí vyskytujú po prekonaní koronavírusového ochorenia COVID-19.
Úrady v jednotlivých krajinách by preto mali prehodnotiť formy a úroveň poskytovania starostlivosti o duševné zdravie a pripraviť prípadné reformy v tejto oblasti. "Je to šanca, ktorú si nijaká krajina nemôže dovoliť prepásť, ak chceme (dosiahnuť) lepšiu a razantnejšiu obnovu (po pandémii)," zdôraznil Kluge, podľa ktorého by duševné zdravie a zabezpečenie pocitu psychickej pohody mali byť považované za základné ľudské práva.