Brusel 20. mája (TASR) - Stratégiu Európskej únie (EÚ) na ochranu biodiverzity do roku 2030 podporili aj obaja slovenskí ekologicky zameraní poslanci Európskeho parlamentu (EP) Michal Wiezik (Spolu) a Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).

Wiezik z frakcie európskych ľudovcov (EPP) ocenil, že stratégia Európskej komisie (EK) obsahuje cieľ prísnej ochrany aspoň tretiny chránených území v EÚ zahrňujúcej 10 percent pevniny a 10 percent mora vrátane oblastí s vysokou biodiverzitou, zmapovanie, monitoring a ochranu všetkých zostávajúcich pralesov a starých lesov Európy.

Nová legislatíva na obnovu ekosystémov, ktorá by mala byť prijatá v roku 2021, podľa neho odstráni bariéry na 25.000 kilometroch riek EÚ, čo je nevyhnutný krok na zlepšenie stavu populácií mnohých druhov rýb i navrátenie druhov, ktoré bariéry vyhubili na väčšine územia Únie. A do roku 2030 na 10 % poľnohospodárskej pôdy zaručí druhovo bohaté neproduktívne prvky.

"Stratégia sa venuje aj oblasti obnoviteľných zdrojov energie berúc tak na vedomie vedecký konsenzus, že energetické využitie biomasy má za následok exploatáciu ekosystémov a že využitie niektorých typov biomasy nevedie k zlepšenej klimatickej bilancii, skôr naopak. V tomto kontexte stratégia nevylučuje zmenu v energetickej politike EÚ. Musíme si totiž uvedomiť dôležitosť ekosystémov vo viazaní uhlíka, čo nakoniec stratégia tiež zdôrazňuje," opísal situáciu poslanec.

Wiezik upozornil, že EK čelila tlaku viacerých záujmových skupín. Sektor bioenergie loboval proti zmienke o biopalivách a energii z biomasy, ale vplyv na podporu zámerov EK vyvíjali aj neziskový sektor, vedecká obec a tiež poslanci EP vrátane oboch slovenských ekologických poslancov.

"Tlieskam novej stratégii na ochranu biodiverzity, že sa nepoddala nátlaku zo strany lesníckeho a bioenergetického sektora. Naopak, má ambíciu veľmi adresne riešiť korene problému. Bude silným nástrojom na prijatie legislatívnych krokov, ktoré sú nevyhnutnými a kriticky dôležitými pre najbližšiu dekádu," vysvetlil Wiezik.

Stratégia "Z farmy na stôl" zameraná na spravodlivý, zdravý a environmentálne udržateľný potravinový systém má podľa neho za cieľ znížiť závislosť od pesticídov a antimikrobiálnych látok, znížiť používanie hnojív, rozvíjanie ekologického poľnohospodárstva, zlepšenie životných podmienok zvierat a tiež zastavenie straty biodiverzity. Zavádza ambiciózne ciele, napríklad zníženie používania chemických pesticídov o 50 % a zníženie vysokorizikových pesticídov do roku 2030 o 50 %, ako aj využitie najmenej 25 % pôdy pre ekologické poľnohospodárstvo. Komisia chce znížiť predaj antimikrobík v EÚ pre hospodárske zvieratá a akvakultúru do roku 2030 o 50 %.

"Táto stratégia je celosvetovo výnimočným krokom EÚ k ochrane zdravia občanov a zabezpečenia udržateľnosti potravinového cyklu, ktorého nedostatky sme mohli pozorovať aj počas koronakrízy. Som rád, že na európskom trhu sa štandardy a bezpečnosť a kvalita potravín sprísňujú, čo vôbec nie je pravidlom v iných častiach sveta," dodal.

Poslanec Hojsík, člen liberálnej frakcie Obnovme Európu, uviedol, že je symbolickým krokom EK, že dve významné stratégie zverejnila vo Svetový deň včiel. "Obe stratégie prispejú k jasnému cieľu - posilniť kapacity a odolnosť potravinovej infraštruktúry a ekosystému, a zároveň nás priblížia ku klimatickej neutralite v roku 2050," dodal.

Ocenil, že obe stratégie obsahujú veľký počet pozitívnych aspektov, či už je to plán na zastavenie dezertifikácie a degradácie pôdy či neudržateľných poľnohospodárskych a lesníckych praktík, plán na dosiahnutie 10 percent bezzásahových území v Európe, znižovanie používania pesticídov a umelých hnojív o 50 %, riešenie problému s rezistenciou voči antibiotikám alebo zvyšovanie podielu ekologického poľnohospodárstva na 25 %.

"To, čo mi v stratégiách chýba, je viac detailov k ochrane zvierat, vágne záväzky pri boji s nelegálnym obchodom s divokými zvieratami či nedostatok záväzných cieľov na zníženie plytvania jedlom, konzumácie mäsa a živočíšnych produktov," odkázal Hojsík.