Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Assangeove vzťahy s jeho hostiteľmi sa zhoršili po tom, ako ho Ekvádor obvinil z úniku informácií o súkromnom živote ekvádorského prezidenta, ktorý vyhlásil, že Assange porušil podmienky svojho azylu.
Autor TASR
Londýn 10. apríla (TASR) - Zakladateľ organizácie WikiLeaks Julian Assange je objektom dômyselnej špionážnej operácie na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne, kde sa ukrýva od roku 2012. Vyhlásila to v stredu zmienená organizácia, ktorú citovala agentúra Reuters.
"WikiLeaks odhalila rozsiahlu špionážnu činnosť namierenú proti Julianovi Assangeovi v priestoroch ekvádorskej ambasády," uviedla Kristinn Hrafnssonová, šéfredaktorka WikiLeaks s tým, že "vysťahovanie" Assangea z veľvyslanectva sa môže udiať kedykoľvek. Hrafnssonová dôkazy svojich tvrdení bezprostredne neposkytla.
Assangeove vzťahy s jeho hostiteľmi sa zhoršili po tom, ako ho Ekvádor obvinil z úniku informácií o súkromnom živote ekvádorského prezidenta Lenína Morena, ktorý vyhlásil, že Assange porušil podmienky svojho azylu.
Assange sa uchýlil na veľvyslanectvo so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.
Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu Reuters.
V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90.000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.
"WikiLeaks odhalila rozsiahlu špionážnu činnosť namierenú proti Julianovi Assangeovi v priestoroch ekvádorskej ambasády," uviedla Kristinn Hrafnssonová, šéfredaktorka WikiLeaks s tým, že "vysťahovanie" Assangea z veľvyslanectva sa môže udiať kedykoľvek. Hrafnssonová dôkazy svojich tvrdení bezprostredne neposkytla.
Assangeove vzťahy s jeho hostiteľmi sa zhoršili po tom, ako ho Ekvádor obvinil z úniku informácií o súkromnom živote ekvádorského prezidenta Lenína Morena, ktorý vyhlásil, že Assange porušil podmienky svojho azylu.
Assange sa uchýlil na veľvyslanectvo so zámerom predísť vydaniu do Švédska, kde ho tamojšie úrady chceli vypočúvať v rámci vyšetrovania sexuálneho útoku. Tento prípad bol neskôr stiahnutý, avšak zakladateľ WikiLeaks sa obáva, že by mohlo dôjsť k extradícii jeho osoby na stíhanie do USA.
Organizácia WikiLeaks rozhnevala Washington zverejnením tisícok tajných amerických diplomatických správ, ktoré obsahovali vysoko kritické hodnotenia svetových lídrov.
Assange sa dostal do povedomia širokej verejnosti v roku 2010, keď WikiLeaks zverejnila utajované video americkej armády, ktoré zachytáva útok amerických vrtuľníkov Apache v irackom Bagdade. Pri tomto útoku z roku 2007 zahynulo približne desať ľudí vrátane dvoch členov novinárskeho štábu Reuters.
V tom istom roku WikiLeaks zverejnila vyše 90.000 tajných dokumentov podrobne opisujúcich vojenské ťaženie pod velením USA v Afganistane. Nasledovalo zverejnenie takmer 400.000 interných správ americkej armády o operáciách v Iraku a tri milióny tajných správ z amerických ambasád siahajúcich do roku 1973.
