Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Webová organizácia WikiLeaks bola opakovane obviňovaná z neoprávnených únikov tajných dokumentov. Balíček v rukách AP však môže byť najväčším hromadným únikom v dejinách.
Autor TASR
Londýn 17. septembra (TASR) - Tlačová agentúra Associated Press (AP) získala nové dokumenty z organizácie WikiLeaks, podľa ktorých jej zakladateľ Julian Assange plánoval v roku 2010 útek z Británie a požiadal o azyl v Rusku. AP o tom informovala v pondelok vo svojom agentúrnom spravodajstve.
Webová organizácia WikiLeaks bola opakovane obviňovaná z neoprávnených únikov tajných dokumentov. Balíček v rukách AP však môže byť najväčším hromadným únikom v dejinách. Odhaľuje aj začiatok Assangeovho spojenia s Ruskom, ktoré opäť nadobudlo význam pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.
Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vtedy oznámil, že ruská vojenská spravodajská agentúra priamo zásobovala WikiLeaks e-mailami ukradnutými od vedúceho prezidentskej kampane Hillary Clintonovej a od ďalších predstaviteľov Demokratickej strany.
Assange sa v decembri 2010 dobrovoľne prihlásil na polícii v Británii, aby sa vyhol trestnému stíhaniu za údajné znásilnenie vo Švédsku. V USA mu hrozil súd za tajné dokumenty, ktoré uverejnila WikiLeaks. Obsahovali informácie o útokoch dronov v Jemene, o americkej špionáži v OSN alebo o korupcii v arabskom svete.
Polícia ho po desiatich dňoch prepustila na kauciu. Pracovníci WikiLeaks vtedy uvažovali, že by sa mohol kaucii vyhnúť a utiecť z Británie. Jeden z najnovšie uniknutých dokumentov obsahuje informácie o potenciálnej žiadosti o azyl v Brazílii. Podľa ďalšieho sa Assange zase tajne snažil získať v Londýne ruské víza.
"Ja, Julian Assange, týmto udeľujem svojmu priateľovi Israeľovi Šamirovi plnú moc, aby odovzdal a prevzal môj pas s cieľom získať pre mňa ruské víza," napísal Assange v novembri 2010 v liste, ktorý nedávno získala AP.
Associated Press si pravosť dokumentov potvrdila prostredníctvom piatich bývalých pracovníkov WikiLeaks a overením si súkromných informácii, ako sú bankové účty, telefónne čísla či letenky. Všetci piati chcú zostať v anonymite, aby sa ich mená nespájali s WikiLeaks, alebo aby sa vyhli pomste a prenasledovaniu od podporovateľov organizácie.
Assangea na konci novembra 2010 zaradili na červený zoznam hľadaných osôb Interpolu, čo by jeho prípadnú cestu do Ruska skomplikovalo. V júni 2012 sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, aby sa vyhol vyhosteniu do Švédska, kde by čelil obvineniam za sexuálnu kriminalitu.
Na veľvyslanectve nemal prístup na internet a jeho zástupcovia neodpovedali na opakované odkazy dožadujúce sa komentárov ohľadom žiadosti o víza. Šamir agentúre AP tvrdil, že trpí výpadkom pamäti a preto nevedel jednoznačne potvrdiť, či Assangeove víza dostal. Ruské veľvyslanectvo v Londýne informovalo, že o osobných informáciách žiadateľov o víza nekomunikuje.
Ekvádorský prezident Rafael Correa ešte v roku 2012 Assangeovi udelil doživotný azyl. Zakladateľ WikiLeaks odmieta opustiť veľvyslanectvo v Londýne dovtedy, kým mu hrozí vydanie do Spojených štátov.
Webová organizácia WikiLeaks bola opakovane obviňovaná z neoprávnených únikov tajných dokumentov. Balíček v rukách AP však môže byť najväčším hromadným únikom v dejinách. Odhaľuje aj začiatok Assangeovho spojenia s Ruskom, ktoré opäť nadobudlo význam pred americkými prezidentskými voľbami v roku 2016.
Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vtedy oznámil, že ruská vojenská spravodajská agentúra priamo zásobovala WikiLeaks e-mailami ukradnutými od vedúceho prezidentskej kampane Hillary Clintonovej a od ďalších predstaviteľov Demokratickej strany.
Assange sa v decembri 2010 dobrovoľne prihlásil na polícii v Británii, aby sa vyhol trestnému stíhaniu za údajné znásilnenie vo Švédsku. V USA mu hrozil súd za tajné dokumenty, ktoré uverejnila WikiLeaks. Obsahovali informácie o útokoch dronov v Jemene, o americkej špionáži v OSN alebo o korupcii v arabskom svete.
Polícia ho po desiatich dňoch prepustila na kauciu. Pracovníci WikiLeaks vtedy uvažovali, že by sa mohol kaucii vyhnúť a utiecť z Británie. Jeden z najnovšie uniknutých dokumentov obsahuje informácie o potenciálnej žiadosti o azyl v Brazílii. Podľa ďalšieho sa Assange zase tajne snažil získať v Londýne ruské víza.
"Ja, Julian Assange, týmto udeľujem svojmu priateľovi Israeľovi Šamirovi plnú moc, aby odovzdal a prevzal môj pas s cieľom získať pre mňa ruské víza," napísal Assange v novembri 2010 v liste, ktorý nedávno získala AP.
Associated Press si pravosť dokumentov potvrdila prostredníctvom piatich bývalých pracovníkov WikiLeaks a overením si súkromných informácii, ako sú bankové účty, telefónne čísla či letenky. Všetci piati chcú zostať v anonymite, aby sa ich mená nespájali s WikiLeaks, alebo aby sa vyhli pomste a prenasledovaniu od podporovateľov organizácie.
Assangea na konci novembra 2010 zaradili na červený zoznam hľadaných osôb Interpolu, čo by jeho prípadnú cestu do Ruska skomplikovalo. V júni 2012 sa uchýlil na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, aby sa vyhol vyhosteniu do Švédska, kde by čelil obvineniam za sexuálnu kriminalitu.
Na veľvyslanectve nemal prístup na internet a jeho zástupcovia neodpovedali na opakované odkazy dožadujúce sa komentárov ohľadom žiadosti o víza. Šamir agentúre AP tvrdil, že trpí výpadkom pamäti a preto nevedel jednoznačne potvrdiť, či Assangeove víza dostal. Ruské veľvyslanectvo v Londýne informovalo, že o osobných informáciách žiadateľov o víza nekomunikuje.
Ekvádorský prezident Rafael Correa ešte v roku 2012 Assangeovi udelil doživotný azyl. Zakladateľ WikiLeaks odmieta opustiť veľvyslanectvo v Londýne dovtedy, kým mu hrozí vydanie do Spojených štátov.
