Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Uplynulých osem rokov bolo v histórií meraní najteplejších, pričom koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla nové maximá, uviedla meteorologická organizácia OSN.
Autor TASR
Ženeva 21. apríla (TASR) - Ľadovce sa vlani topili mimoriadne rýchlo a je v podstate nemožné ich zachrániť. Vyplýva to zo správy o globálnom stave klímy za rok 2022, ktorú v piatok zverejnila Svetová meteorologická organizácia (WMO). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Uplynulých osem rokov bolo v histórií meraní najteplejších, pričom koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla nové maximá, uviedla meteorologická organizácia OSN.
"Ľadová pokrývka v moriach okolo Antarktídy sa vlani zmenšila na najnižšiu zaznamenanú úroveň a topenie niektorých európskych ľadovcov dosiahlo doslova extrémnu úroveň," uviedla WMO.
"Boj proti topeniu ľadovcov sme už prehrali, pretože koncentrácie CO2 v ovzduší sú už príliš vysoké," uviedol v rozhovore pre AFP šéf WMO Petteri Taalas.
Topenie ľadovcov je podľa neho veľmi vážnym problémom, pretože sa tým znížia zásoby sladkej vody pre potreby ľudí aj pre poľnohospodárstvo. Môže to spôsobiť aj pokles hladín riek, čo by mohlo ohroziť lodnú dopravu.
Hladina svetových oceánov stúpla na najvyššiu úroveň, uvádza WMO. Medzi rokmi 2013 až 2022 stúpla hladina oceánov v priemere o 4,62 milimetra ročne, čo je dvojnásobok oproti údajom zaznamenaným v rokoch 1993-2002.
V oceánoch, kam smeruje približne 90 percent tepla, ktoré sa v dôsledku skleníkových plynov koncentruje v zemskej atmosfére, boli okrem toho zaznamenané rekordne vysoké teploty.
Podľa správy WMO dosiahla koncentrácia skleníkových plynov v roku 2021 opäť rekordné úrovne a dostupné údaje naznačujú, že vlani znova vzrástla.
V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny sveta zaviazali, že obmedzia nárast priemernej globálnej teploty na menej ako dva alebo 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V roku 2022 bola táto teplota vyššia o 1,15 stupňa Celzia než bol priemer v rokoch 1850 až 1900, vyplýva zo správy WMO.
Aj napriek týmto zisteniam, existuje však podľa Taalasa dôvod pre istý optimizmus. Prostriedky na boj proti klimatickým zmenám sa totiž podľa neho stali finančne dostupnejšie, pričom zelená energia sa stala lacnejšou než fosílne palivá a svet vyvíja účinnejšie metódy na zmiernenie následkov klimatickej krízy.
Zem už nesmeruje k tomu, aby sa oteplila o tri až päť stupňov Celzia, ako to vedci prognózovali v roku 2014. V súčasnosti to vyzerá na nárast o 2,5 až tri stupne Celzia, dodal šéf WMO.
Uplynulých osem rokov bolo v histórií meraní najteplejších, pričom koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší dosiahla nové maximá, uviedla meteorologická organizácia OSN.
"Ľadová pokrývka v moriach okolo Antarktídy sa vlani zmenšila na najnižšiu zaznamenanú úroveň a topenie niektorých európskych ľadovcov dosiahlo doslova extrémnu úroveň," uviedla WMO.
"Boj proti topeniu ľadovcov sme už prehrali, pretože koncentrácie CO2 v ovzduší sú už príliš vysoké," uviedol v rozhovore pre AFP šéf WMO Petteri Taalas.
Topenie ľadovcov je podľa neho veľmi vážnym problémom, pretože sa tým znížia zásoby sladkej vody pre potreby ľudí aj pre poľnohospodárstvo. Môže to spôsobiť aj pokles hladín riek, čo by mohlo ohroziť lodnú dopravu.
Hladina svetových oceánov stúpla na najvyššiu úroveň, uvádza WMO. Medzi rokmi 2013 až 2022 stúpla hladina oceánov v priemere o 4,62 milimetra ročne, čo je dvojnásobok oproti údajom zaznamenaným v rokoch 1993-2002.
V oceánoch, kam smeruje približne 90 percent tepla, ktoré sa v dôsledku skleníkových plynov koncentruje v zemskej atmosfére, boli okrem toho zaznamenané rekordne vysoké teploty.
Podľa správy WMO dosiahla koncentrácia skleníkových plynov v roku 2021 opäť rekordné úrovne a dostupné údaje naznačujú, že vlani znova vzrástla.
V parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa krajiny sveta zaviazali, že obmedzia nárast priemernej globálnej teploty na menej ako dva alebo 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím. V roku 2022 bola táto teplota vyššia o 1,15 stupňa Celzia než bol priemer v rokoch 1850 až 1900, vyplýva zo správy WMO.
Aj napriek týmto zisteniam, existuje však podľa Taalasa dôvod pre istý optimizmus. Prostriedky na boj proti klimatickým zmenám sa totiž podľa neho stali finančne dostupnejšie, pričom zelená energia sa stala lacnejšou než fosílne palivá a svet vyvíja účinnejšie metódy na zmiernenie následkov klimatickej krízy.
Zem už nesmeruje k tomu, aby sa oteplila o tri až päť stupňov Celzia, ako to vedci prognózovali v roku 2014. V súčasnosti to vyzerá na nárast o 2,5 až tri stupne Celzia, dodal šéf WMO.
