Washington 27. júna (TASR) - Zem vlani prišla o územie dažďových pralesov o veľkosti Švajčiarska alebo Holandska. Väčšina z tohto územia sa teraz používa pre chov hovädzieho dobytka alebo pestovanie plodín. Vyplýva to z analýzy družicových záberov zverejnenej v utorok, ktorú vykonal Inštitútu svetových zdrojov (WRI). TASR správu prevzala od agentúr AFP a DPA.

WRI vypočítal, že na Zemi každých päť sekúnd zmizol dažďový prales na rozlohe futbalového ihriska.

Vlani zmizlo približne 4,1 milióna hektára dažďových pralesov, čo je nárast o desať percent oproti predchádzajúcemu roku. Najviac zmizlo v Brazílii, 43 percent, v Konžskej demokratickej republike 13 percent a v Bolívii deväť percent zo spomínaného územia. Odlesňovanie sa tiež dramaticky zrýchlilo v Ghane a Angole.

Naopak, niektoré krajiny ako Indonézia a Malajzia si dokázali v roku 2022 udržať pomerne nízku úroveň likvidácie pralesov.

Pralesy sú životne dôležité pre zachovanie biodiverzity Zeme a dokážu absorbovať obrovské množstvo oxidu uhličitého. Zničené územie pralesov tak vlani uvoľnilo do atmosféry 2,7 miliardy ton CO2. Približne toľko emisií z fosílnych palív uvoľní ročne do ovzdušia najľudnatejšia krajina Zeme, India, uvádza organizácia Global Forest Watch spadajúca pod WRI.

Miznutie pralesov sa vlani zrýchlilo aj napriek prísľubu svetových lídrov, ktorí sa v roku 2021 na klimatickom summite OSN COP26 v Glasgowe zaviazali, že odlesňovanie zastavia a zvrátia do roku 2030.

Riaditeľka Global Forest Watch Mikaela Weisseová poukázala na to, že lesy "krvácajú" aj napriek niekoľkoročným snahám a zvrátenie odlesňovania. "Rýchlo strácame jeden z najefektívnejších prostriedkov na boj s klimatickými zmenami, ochranu biodiverzity a podporu zdravia a živobytia miliónov ľudí," upozornila Weisseová.