Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rusko zase koncom apríla prestalo Bulharsku dodávať plyn, po tom ako, mu zaň táto krajina odmietla platiť v rubľoch.
Autor TASR
Sofia 4. júla (TASR) - Z Bulharska odleteli v nedeľu dve lietadlá so 70 vyhostenými ruskými diplomatmi a zamestnancami tamojšieho ruského veľvyslanectva a ich rodinnými príslušníkmi. S odvolaním sa na vyjadrenie jedného z vyhostených ruských diplomatov o tom informovala agentúra AP.
Bulharsko uplynulý utorok oznámilo, že vyhostí 70 diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Krajinu mali opustiť do nedeľného večera. Dosluhujúci bulharský premiér Kiril Petkov v tejto súvislosti povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska. Moskvu tiež obvinil z používania praktík "hybridnej vojny" v snahe zvrhnúť jeho vládu.
Ruská ambasáda zaslala vo štvrtok Sofii diplomatickú nótu, v ktorej ju požiadala, aby rozhodnutie o vyhostení diplomatov do piatkového poludnia stiahla. Petkov ultimátum odmietol a poukázal pri tom na to, že aj po vyhostení ostane v Bulharsku až 43 ruských diplomatov, zatiaľ čo v Moskve je len 12 bulharských diplomatov.
Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanovová po vypršaní tohto ultimáta avizovala, že požiada svoju vládu o úplné zatvorenie ruskej ambasády v Sofii a teda ukončenie diplomatických vzťahov.
Ide o dosiaľ najväčší počet diplomatov jednorazovo vyhostených Bulharskom, ktoré je členskou krajinou Európskej únie i organizácie NATO. Európska únia uviedla, že Bulharsko vyhostením diplomatov reagovalo na "neoprávnenú hrozbu" zo strany Ruska. EÚ zároveň tejto krajine vyjadrila v súvislosti s vyhostením "plnú podporu". Petkov avizoval, že rovnaký osud - a síce návrat do vlasti - stihne každého, kto "pracuje proti záujmom Bulharska".
Bulharský premiér, ktorému 22. júna vyslovil parlament nedôveru, zaujal voči Rusku po invázii na Ukrajinu pomerne neočakávane tvrdý postoj vzhľadom na to, že jeho krajina mala počas éry socializmu s Moskvou veľmi blízke vzťahy. Odvolal ministra obrany Stefana Janeva, keď odmietol nazvať inváziu na Ukrajine vojnou. Podporil tiež protiruské sankcie Európskej únie a súhlasil s tým, aby Bulharsko opravilo poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku.
Rusko zase koncom apríla prestalo Bulharsku dodávať plyn, po tom ako, mu zaň táto krajina odmietla platiť v rubľoch.
Bulharsko uplynulý utorok oznámilo, že vyhostí 70 diplomatov a technických zamestnancov ruského veľvyslanectva v Sofii. Krajinu mali opustiť do nedeľného večera. Dosluhujúci bulharský premiér Kiril Petkov v tejto súvislosti povedal, že príslušné bulharské inštitúcie týchto ruských občanov identifikovali ako ľudí, ktorí pracovali proti záujmom Bulharska. Moskvu tiež obvinil z používania praktík "hybridnej vojny" v snahe zvrhnúť jeho vládu.
Ruská ambasáda zaslala vo štvrtok Sofii diplomatickú nótu, v ktorej ju požiadala, aby rozhodnutie o vyhostení diplomatov do piatkového poludnia stiahla. Petkov ultimátum odmietol a poukázal pri tom na to, že aj po vyhostení ostane v Bulharsku až 43 ruských diplomatov, zatiaľ čo v Moskve je len 12 bulharských diplomatov.
Ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanovová po vypršaní tohto ultimáta avizovala, že požiada svoju vládu o úplné zatvorenie ruskej ambasády v Sofii a teda ukončenie diplomatických vzťahov.
Ide o dosiaľ najväčší počet diplomatov jednorazovo vyhostených Bulharskom, ktoré je členskou krajinou Európskej únie i organizácie NATO. Európska únia uviedla, že Bulharsko vyhostením diplomatov reagovalo na "neoprávnenú hrozbu" zo strany Ruska. EÚ zároveň tejto krajine vyjadrila v súvislosti s vyhostením "plnú podporu". Petkov avizoval, že rovnaký osud - a síce návrat do vlasti - stihne každého, kto "pracuje proti záujmom Bulharska".
Bulharský premiér, ktorému 22. júna vyslovil parlament nedôveru, zaujal voči Rusku po invázii na Ukrajinu pomerne neočakávane tvrdý postoj vzhľadom na to, že jeho krajina mala počas éry socializmu s Moskvou veľmi blízke vzťahy. Odvolal ministra obrany Stefana Janeva, keď odmietol nazvať inváziu na Ukrajine vojnou. Podporil tiež protiruské sankcie Európskej únie a súhlasil s tým, aby Bulharsko opravilo poškodenú ukrajinskú vojenskú techniku.
Rusko zase koncom apríla prestalo Bulharsku dodávať plyn, po tom ako, mu zaň táto krajina odmietla platiť v rubľoch.
