Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Z. Milanovič nemôže kandidovať v parlamentných voľbách, rozhodol súd

Na archívnej snímke chorvátsky prezident Zoran Milanovič. Foto: TASR/AP

Chorvátsky ústavný súd v pondelkovom rozhodnutí uviedol, že úrad prezidenta je nezlučiteľný so straníckou politikou.

Záhreb 18. marca (TASR) - Chorvátsky ústavný súd v pondelok rozhodol, že prezident Zoran Milanovič nemôže kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, kým neodstúpi z funkcie hlavy štátu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Milanovič ešte minulý týždeň v piatok oznámil ambíciu kandidovať za opozičnú Sociálnodemokratickú stranu (SDP) vo voľbách do parlamentu, ktoré prebehnú 17. apríla.

V prípade, že sa strane podarí vo voľbách zvíťaziť, bude Milanovič podľa svojich slov ašpirovať na premiérske kreslo a odstúpi z prezidentskej funkcie.

Chorvátsky ústavný súd v pondelkovom rozhodnutí uviedol, že úrad prezidenta je nezlučiteľný so straníckou politikou. Milanovič preto môže v parlamentných voľbách kandidovať iba vtedy, keď rezignuje na svoju súčasnú funkciu.

Milanovič však v nedeľu potvrdil, že kandidovať v parlamentných voľbách bude, ale prezidentského mandátu sa vzdať nemieni, pretože by to podľa neho viedlo k odovzdaniu prezidentských právomocí do rúk vládnej Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) premiéra Andreja Plenkoviča.

"Aj keby sudcovia ústavného súdu poslúchli pokyny "zbabelca Plenkoviča" a zabránili mi kandidovať na kandidátnej listine (strany SDP) vo volebnom obvode č. 1, v ktorom kandiduje aj Plenkovič, naša kandidátna listina (SDP) napriek tomu vyhrá," vyhlásil Milanovič.

Tesne pred minulotýždňovým rozpustením chorvátskeho parlamentu schválili poslanci - pod tlakom Plenkoviča - sporný zákon namierený proti tzv. whistleblowerom, píše DPA. Opozícia obavy, že ide o snahu zakryť korupciu medzi politikmi vládneho tábora.

Milanovič a Plenkovič sú považovaní za hlavných politických súperov. Úradujúci prezident opakovane vyjadril podporu Rusku, zatiaľ čo predseda vlády a jeho strana HDZ presadzujú proukrajinské pozície.