Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Zahraničie

Z Ukrajiny vyplávala prvá loď s obilím prenajatá Spojenými národmi

Loď Brave Commander naložená obilím plaviaca sa pod vlajkou Libérie vyplávala z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj pri Odese a smeruje k pobrežiu Džubuti, odkiaľ bude náklad prepravený do Etiópie v utorok 16. augusta 2022. Foto: TASR / AP

Preprava obilia vypestovaného na Ukrajine, ktorá je spolu s Ruskom najväčším vývozcom obilnín na svete, je možná na základe dohody uzavretej v júli Kyjevom a Moskvou za sprostredkovania Turecka a OSN.

Kyjev 16. augusta (TASR) - Loď MV Brave Commander naložená obilím vyplávala v utorok z ukrajinského čiernomorského prístavu Pivdennyj a smeruje k pobrežiu Džibuti, odkiaľ bude náklad prepravený do Etiópie. Loď preváža 23.000 ton pšenice.

Ako vo svojej správe informovala agentúra AFP, ide o prvú loď prenajatú Svetovým potravinovým programom OSN (WFP), ktorá opustila Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z februára tohto roku.

Ukrajinská vláda vyjadrila nádej, že čoskoro dôjde k dvom alebo trom podobným dodávkam.

"Určite plánujeme, že z ukrajinských prístavov vyplávajú ďalšie lode, aby pomohli ľuďom na celom svete," povedala cez víkend, keď sa loď nakladala, zástupkyňa riaditeľa WFP na Ukrajine Marianne Wardová. Dodala, že MV Brave Commander by mala byť len prvou z mnohých humanitárnych lodí, ktoré opustia prístavy na Ukrajine.

V súvislosti s loďou MV Brave Commander sa objavili protichodné správy o termíne jej vyplávania smerom do Afriky – podľa webovej stránky Marine Traffic loď v pondelok ešte stále kotvila v prístave Pivdennyj pri meste Južne.

Preprava obilia vypestovaného na Ukrajine, ktorá je spolu s Ruskom najväčším vývozcom obilnín na svete, je možná na základe dohody uzavretej v júli Kyjevom a Moskvou za sprostredkovania Turecka a OSN. Táto dohoda zrušila ruskú blokádu ukrajinských prístavov a vytvorila bezpečné plavebné koridory. Prvá komerčná loď s obilím vyplávala 1. augusta.

WFP pred časom uviedla, že akútnym hladom trpí vo svete rekordných 345 miliónov ľudí v 82 krajinách a až 50 miliónov ľudí v 45 štátoch je na pokraji vyhladovania. WFP súčasne upozornil, že táto situácia sa môže ešte zhoršiť.

Podľa WFP na súčasný stav majú vplyv štyri faktory: ekonomické dôsledky pandémie choroby COVID-19; klimatická kríza – absencia dažďov a bezprecedentné sucho často znemožňujúce dopestovanie poľnohospodárskych plodín; prebiehajúce ozbrojené konflikty a vojny; ako aj rastúce náklady na prepravu humanitárnej pomoci k ohrozeným ľuďom. Situáciu navyše zhoršuje aj ruská invázia na Ukrajinu.