Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister de Maiziere to považuje za následok opatrení prijatých v záujme zvládnutia migračnej krízy v Nemecku. Pokles spája s uzavretím balkánskej trasy a s dosiahnutím dohody medzi EÚ a Tureckom.
Autor TASR
Berlín 8. júla (TASR) - Od januára do júna tohto roku prišlo do Nemecka 222 264 žiadateľov o azyl, informovala dnes v Berlíne nemecká vláda. V porovnaní s bilanciou z vlaňajšieho roku ide o značný pokles, konštatuje agentúra AP.
Podľa nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziera ide o prejav účinnosti opatrení prijatých v záujme zvládnutia migračnej krízy, a to na európskej, ako aj nemeckej úrovni.
Podľa jeho názoru nemecké ministerstvo pre záležitosti migrantov a utečencov tiež zlepšilo svoju prácu: zvýšil sa počet rozhodnutí o osude žiadateľov a azyl - v prvom polroku ich bol rovnaký počet ako za celý vlaňajšok.
De Maiziere však odmietol špekulovať o počte migrantov, ktorí by do Nemecka mohli prísť do konca kalendárneho roku, keďže budúci vývoj je podľa neho nejasný.
Za vlaňajší rok v Nemecku zaregistrovali 1,1 milióna migrantov. Súčasný pokles ich počtu sa spája s uzavretím tzv. balkánskej trasy a s dosiahnutím dohody medzi EÚ a Tureckom.
Pokles počtu uchádzačov o azyl sa začal už v januári, keď do Nemecka prišlo 91 671 migrantov, pričom v júni sa ich zaregistrovalo už len 16 335. Podobná situácia bola aj v apríli a máji.
Najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl predstavujú naďalej Sýrčania, nasledujú Afganci, Iračania a Iránci. De Maiziere podľa AP poukázal aj na nárast žiadateľov o azyl z Čečenskej republiky - títo občania Ruskej federácie tvorili v júni štvrtú najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o azyl.
Európa zažíva najväčšiu migračnú krízu od konca druhej svetovej vojny. Vyvolali ju v prvom rade ozbrojené konflikty na Blízkom východe a na severe Afriky.
Podľa štatistiky agentúry Frontex vlani na územie EÚ prišlo 1,8 milióna migrantov, z nich 1,1 milióna prijalo Nemecko.
Počet migrantov, ktorí vstúpili na územie Nemecka, začal stúpať vlani v lete po tom, ako nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že sýrski utečenci, ktorí uviazli na balkánskej trase, sú v Nemecku vítaní.
Kým ľudskoprávni aktivisti Merkelovej postoj oceňovali, jej rozhodnutie vyvolalo veľké napätie v rámci nemeckej vládnej koalície i vo vzťahoch medzi Nemeckom a Maďarskom a ďalšími východoeurópskymi štátmi, napísala agentúra DPA.
Podľa nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziera ide o prejav účinnosti opatrení prijatých v záujme zvládnutia migračnej krízy, a to na európskej, ako aj nemeckej úrovni.
Podľa jeho názoru nemecké ministerstvo pre záležitosti migrantov a utečencov tiež zlepšilo svoju prácu: zvýšil sa počet rozhodnutí o osude žiadateľov a azyl - v prvom polroku ich bol rovnaký počet ako za celý vlaňajšok.
De Maiziere však odmietol špekulovať o počte migrantov, ktorí by do Nemecka mohli prísť do konca kalendárneho roku, keďže budúci vývoj je podľa neho nejasný.
Za vlaňajší rok v Nemecku zaregistrovali 1,1 milióna migrantov. Súčasný pokles ich počtu sa spája s uzavretím tzv. balkánskej trasy a s dosiahnutím dohody medzi EÚ a Tureckom.
Pokles počtu uchádzačov o azyl sa začal už v januári, keď do Nemecka prišlo 91 671 migrantov, pričom v júni sa ich zaregistrovalo už len 16 335. Podobná situácia bola aj v apríli a máji.
Najpočetnejšiu skupinu žiadateľov o azyl predstavujú naďalej Sýrčania, nasledujú Afganci, Iračania a Iránci. De Maiziere podľa AP poukázal aj na nárast žiadateľov o azyl z Čečenskej republiky - títo občania Ruskej federácie tvorili v júni štvrtú najpočetnejšiu skupinu uchádzačov o azyl.
Európa zažíva najväčšiu migračnú krízu od konca druhej svetovej vojny. Vyvolali ju v prvom rade ozbrojené konflikty na Blízkom východe a na severe Afriky.
Podľa štatistiky agentúry Frontex vlani na územie EÚ prišlo 1,8 milióna migrantov, z nich 1,1 milióna prijalo Nemecko.
Počet migrantov, ktorí vstúpili na územie Nemecka, začal stúpať vlani v lete po tom, ako nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že sýrski utečenci, ktorí uviazli na balkánskej trase, sú v Nemecku vítaní.
Kým ľudskoprávni aktivisti Merkelovej postoj oceňovali, jej rozhodnutie vyvolalo veľké napätie v rámci nemeckej vládnej koalície i vo vzťahoch medzi Nemeckom a Maďarskom a ďalšími východoeurópskymi štátmi, napísala agentúra DPA.
