Baku 17. januára (TASR) - V piatok sa v azerbajdžanskej metropole Baku začal neverejný súdny proces s predstaviteľmi separatistickej Náhornej karabašskej republiky. Obžalovaných je 16 ľudí vrátane miliardára Rubena Vardanjana. Pracovníkom agentúry Reuters, na ktorú sa odvoláva TASR, azerbajdžanské orgány nedovolili vstúpiť do pojednávacej miestnosti a prístup k nej mali iba azerbajdžanské médiá.

Rusko-arménsky oligarcha Vardanjan pôsobil od septembra 2022 do februára 2023 na pozícii štátneho tajomníka Náhorného Karabachu. Išlo o druhú najvyššiu funkciu po prezidentovi, keďže po ústavných zmenách v roku 2017 v Náhornokarabašskej republike neexistovala funkcia predsedu vlády. Vardanjana zatkli v septembri 2023 na hraničnom priechode, keď sa pokúšal z Náhorného Karabachu uniknúť po obsadení územia azerbajdžanskými silami. Jeho prípad sa pojednáva samostatne.

"Opätovne vyhlasujem, že som úplne nevinný a že moji arménski krajania sú zadržiavaní ako politickí väzni a žiadam okamžité ukončenie tohto politicky motivovaného prípadu," uviedol Vardanjan, ktorému hrozí doživotie. Obžalovaný je zo 42 trestných činov vrátane terorizmu.

Vardanjanov právnik Jared Genser uviedol, že súdny proces je "mimoriadne neprehľadný". Prípad označil za "politický divadelný proces". Ozrejmil taktiež, že orgány mu neposkytli potrebný čas na preštudovanie vznesenej obžaloby a 422 zväzkov dôkazov predložili v azerbajdžančine, ktorou nehovorí.

Podľa azerbajdžanskej prokuratúry sú medzi obžalovanými v druhom procese traja bývalí vysokopostavení vodcovia separatistov a ďalší civilisti a vojaci. Obžalovaní sú okrem iného z genocídy a vojnových zločinov.

Väčšinovo arménsky región Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť od Azerbajdžanu v roku 1991, krátko po oficiálnom rozpade Sovietskeho zväzu. Spoločne s arménskymi silami a podporou Ruska dokázali separatisti poraziť azerbajdžanské jednotky v prvej vojne o Náhorný Karabach, ktorá sa skončila v roku 1994.

Azerbajdžanské sily separatistickú republiku opätovne dobyli počas dvoch ofenzív v roku 2020 a 2023. Prakticky všetci etnickí Arméni následne oblasť zo strachu pred represiami opustili a dnes je integrálnou súčasťou Azerbajdžanu.

Zvyšky separatistických orgánov naďalej pôsobia v arménskom exile. Arménska vláda pod vedením premiéra Nikolu Pašinjana sa od nich dištancuje, otázku Náhorného Karabachu považuje za uzavretú a snaží o mierovú dohodu s Azerbajdžanom.