Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajne pravicová strana Národné združenie (RN) a jej spojenci získali v nedeľňajšom prvom kole predčasných volieb vo Francúzsku 33,13 percenta hlasov.
Autor TASR
Paríž 1. júla (TASR) — Krajne pravicová strana Národné združenie (RN) a jej spojenci získali v nedeľňajšom prvom kole predčasných volieb vo Francúzsku 33,13 percenta hlasov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov sčítania hlasov zverejnených v pondelok francúzskym ministerstvom vnútra. Informovala o tom agentúra AFP
Na druhom mieste s takmer 28 percentami hlasov skončil ľavicový Nový ľudový front (NFP).
Za centristický prezidentský blok Spolu (ENS), ktorý skončil na treťom mieste, hlasovalo 20,04 percenta voličov.
oľby sprevádzala takmer rekordná účasť - svoje právo využilo 66,71 percenta voličov. Ide o najvyššiu účasť od prvého kola parlamentných volieb v roku 1978, s výnimkou volieb v roku 1986. Celkovo bolo už v prvom kole zvolených 39 poslancov RN a jej spojencov, 32 poslancov NFP a dvaja poslanci ENS.
Prezident Emmanuel Macron a jeho spojenci v pondelok začali týždeň intenzívnej kampane pred druhým kolom volieb, ktoré bude o týždeň (7. júla), aby zabránili krajnej pravici v jej historicky prvom získaní absolútnej väčšiny.
Francúzsky premiér Gabriel Attal, ktorý bude po druhom kole pravdepodobne nútený podať demisiu, varoval, že krajná pravica je teraz pred "bránami moci". RN by podľa neho v druhom kole nemala dostať "ani jeden hlas".
"Máme sedem dní na to, aby sme Francúzsko ochránili pred katastrofou," zdôraznil Raphaël Glucksmann, ktorý je kľúčovou postavou ľavicového NFP.
Vstup protiimigračnej a euroskeptickej RN do vlády by bol zlomovým bodom v moderných dejinách Francúzska: Krajne pravicová strana by sa moci vo Francúzsku ujala prvýkrát od druhej svetovej vojny, keď jeho územie obsadilo nacistické Nemecko.
"Nič nie je vyhraté a rozhodujúce je druhé kolo," odkázala svojim priaznivcom vodkyňa RN Marine Le Penová, ktorá sa dlhodobo snaží separovať svoju stranu od jej extrémistického predchodcu - strany Národný front (FN), ktorý viedol jej otec Jean-Marie Le Pen.
"Potrebujeme absolútnu väčšinu, aby Jordana Bardellu o osem dní vymenoval Emmanuel Macron za premiéra," dodala. Bardella už medzičasom zopakoval, že chce byť "premiérom všetkých Francúzov".
Ak by sa tento scenár zrealizoval, začalo by sa napäté obdobie "spolužitia" Bardellu s Macronom, ktorý sa zaviazal, že na prezidentskom poste zostane do konca svojho funkčného obdobia, teda do roku 2027.
Bardella však súčasne deklaroval, že vládu zostaví len vtedy, ak RN získa vo voľbách absolútnu väčšinu. Spoločnosť Eurasia Group, ktorá sa zaoberá analýzou rizík, pritom predpovedá, že RN teraz "pravdepodobne" nedosiahne absolútnu väčšinu.
V tejto situácii časť francúzskej tlače - vrátane denníka Libération - v pondelok vyzvala voličov, aby sa spojili a zastavili nástup krajnej pravice. "Po šoku vytvorte blok," apeloval Libération na svojej titulnej strane.
Na druhom mieste s takmer 28 percentami hlasov skončil ľavicový Nový ľudový front (NFP).
Za centristický prezidentský blok Spolu (ENS), ktorý skončil na treťom mieste, hlasovalo 20,04 percenta voličov.
oľby sprevádzala takmer rekordná účasť - svoje právo využilo 66,71 percenta voličov. Ide o najvyššiu účasť od prvého kola parlamentných volieb v roku 1978, s výnimkou volieb v roku 1986. Celkovo bolo už v prvom kole zvolených 39 poslancov RN a jej spojencov, 32 poslancov NFP a dvaja poslanci ENS.
Prezident Emmanuel Macron a jeho spojenci v pondelok začali týždeň intenzívnej kampane pred druhým kolom volieb, ktoré bude o týždeň (7. júla), aby zabránili krajnej pravici v jej historicky prvom získaní absolútnej väčšiny.
Francúzsky premiér Gabriel Attal, ktorý bude po druhom kole pravdepodobne nútený podať demisiu, varoval, že krajná pravica je teraz pred "bránami moci". RN by podľa neho v druhom kole nemala dostať "ani jeden hlas".
"Máme sedem dní na to, aby sme Francúzsko ochránili pred katastrofou," zdôraznil Raphaël Glucksmann, ktorý je kľúčovou postavou ľavicového NFP.
Vstup protiimigračnej a euroskeptickej RN do vlády by bol zlomovým bodom v moderných dejinách Francúzska: Krajne pravicová strana by sa moci vo Francúzsku ujala prvýkrát od druhej svetovej vojny, keď jeho územie obsadilo nacistické Nemecko.
"Nič nie je vyhraté a rozhodujúce je druhé kolo," odkázala svojim priaznivcom vodkyňa RN Marine Le Penová, ktorá sa dlhodobo snaží separovať svoju stranu od jej extrémistického predchodcu - strany Národný front (FN), ktorý viedol jej otec Jean-Marie Le Pen.
"Potrebujeme absolútnu väčšinu, aby Jordana Bardellu o osem dní vymenoval Emmanuel Macron za premiéra," dodala. Bardella už medzičasom zopakoval, že chce byť "premiérom všetkých Francúzov".
Ak by sa tento scenár zrealizoval, začalo by sa napäté obdobie "spolužitia" Bardellu s Macronom, ktorý sa zaviazal, že na prezidentskom poste zostane do konca svojho funkčného obdobia, teda do roku 2027.
Bardella však súčasne deklaroval, že vládu zostaví len vtedy, ak RN získa vo voľbách absolútnu väčšinu. Spoločnosť Eurasia Group, ktorá sa zaoberá analýzou rizík, pritom predpovedá, že RN teraz "pravdepodobne" nedosiahne absolútnu väčšinu.
V tejto situácii časť francúzskej tlače - vrátane denníka Libération - v pondelok vyzvala voličov, aby sa spojili a zastavili nástup krajnej pravice. "Po šoku vytvorte blok," apeloval Libération na svojej titulnej strane.
