Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V stredu ráno vyjadrí europarlament svoj postoj k pokračujúcej pomoci pre Ukrajinu.
Autor TASR
Štrasburg 16. júla (TASR) - Ustanovujúca plenárna schôdza Európskeho parlamentu (EP) vo funkčnom období 2024-2029 sa v utorok krátko po 10.00 h začala v Štrasburgu. Po úvodnom otvorení zasadnutia sa uskutoční voľba predsedu EP, píše spravodajca TASR.
Najväčšou favoritkou na zvolenie do tejto funkcie je podľa portálu Politico maltská politička Roberta Metsolová z frakcie Európska ľudová strana (EPP), ktorá na tomto poste pôsobila aj od začiatku roka 2022. Jej jedinou vyzývateľkou je španielska europoslankyňa Irene Monterová za frakciu Ľavica.
Novozvolení europoslanci, ktorých je 720 - vrátane 15 zo Slovenska - budú rozhodovať o predsedovi v tajnom hlasovaní. Funkciu získa kandidát, ktorý dosiahne nadpolovičnú väčšinu platných odovzdaných hlasov. Ak ani jeden z nich nezíska po troch kolách hlasovania väčšinu, dvaja najlepší kandidáti sa stretnú v záverečnom hlasovaní. Z nich získa funkciu ten, ktorý v hlasovaní dostane viac hlasov.
Bezprostredne po hlasovaní budú europoslanci voliť 14 podpredsedov a počas nasledujúceho dňa aj päťčlenné kolégium kvestorov EP. Volí sa podobným systémom ako predseda. Jedným z kandidátov na podpredsedu EP je aj slovenský europoslanec Martin Hojsík z politickej skupiny Obnovme Európu (RE).
Zvolením predsedu, podpredsedov a kvestorov sa vytvorí Predsedníctvo EP, ktoré je zodpovedné za bezproblémové fungovanie EP. Vypracúva napríklad predbežný návrh rozpočtu parlamentu a rozhoduje o administratívnych, personálnych a organizačných záležitostiach EP.
V stredu ráno vyjadrí europarlament svoj postoj k pokračujúcej pomoci pre Ukrajinu. Následne má popoludní podľa programu zverejnenom na stránke EP prebiehať spomínaná voľba kvestorov a rozhodne sa aj o numerickom zložení parlamentných výborov a delegácií.
Vo štvrtok 18. júla je najdôležitejším bodom programu hlasovanie o tom, či Ursula von der Leyenová povedie Európsku komisiu (EK) aj druhé funkčné obdobie. Pred hlasovaním sa bude ešte snažiť europoslancov presvedčiť počas debaty. Lídri EÚ ju už oficiálne nominovali ako svoju kandidátku na post predsedníčky EK. Podľa zmlúv EÚ musí europarlament ich voľbu schváliť alebo odmietnuť. V prípade odmietnutia by mali lídri krajín mesiac na to, aby sa dohodli na inom kandidátovi. Leyenová potrebuje na zvolenie 361 hlasov z celkového počtu 720 europoslancov.
Nasledovať môžu vo štvrtok ešte diskusie a počas piatka 19. júla by mali byť známi členovia jednotlivých výborov EP. Tie vypracúvajú, menia a prijímajú legislatívne návrhy a iniciatívne správy Únie. Zvažujú návrhy Európskej komisie a Rady, a v prípade potreby vypracúvajú správy, ktoré sa predkladajú plénu. Členmi jednotlivých výborov budú aj slovenskí europoslanci. Ich personálne obsadenie bude potvrdené na ustanovujúcich schôdzach výborov v týždni od 22. do 25. júla.
Najväčšou favoritkou na zvolenie do tejto funkcie je podľa portálu Politico maltská politička Roberta Metsolová z frakcie Európska ľudová strana (EPP), ktorá na tomto poste pôsobila aj od začiatku roka 2022. Jej jedinou vyzývateľkou je španielska europoslankyňa Irene Monterová za frakciu Ľavica.
Novozvolení europoslanci, ktorých je 720 - vrátane 15 zo Slovenska - budú rozhodovať o predsedovi v tajnom hlasovaní. Funkciu získa kandidát, ktorý dosiahne nadpolovičnú väčšinu platných odovzdaných hlasov. Ak ani jeden z nich nezíska po troch kolách hlasovania väčšinu, dvaja najlepší kandidáti sa stretnú v záverečnom hlasovaní. Z nich získa funkciu ten, ktorý v hlasovaní dostane viac hlasov.
Bezprostredne po hlasovaní budú europoslanci voliť 14 podpredsedov a počas nasledujúceho dňa aj päťčlenné kolégium kvestorov EP. Volí sa podobným systémom ako predseda. Jedným z kandidátov na podpredsedu EP je aj slovenský europoslanec Martin Hojsík z politickej skupiny Obnovme Európu (RE).
Zvolením predsedu, podpredsedov a kvestorov sa vytvorí Predsedníctvo EP, ktoré je zodpovedné za bezproblémové fungovanie EP. Vypracúva napríklad predbežný návrh rozpočtu parlamentu a rozhoduje o administratívnych, personálnych a organizačných záležitostiach EP.
V stredu ráno vyjadrí europarlament svoj postoj k pokračujúcej pomoci pre Ukrajinu. Následne má popoludní podľa programu zverejnenom na stránke EP prebiehať spomínaná voľba kvestorov a rozhodne sa aj o numerickom zložení parlamentných výborov a delegácií.
Vo štvrtok 18. júla je najdôležitejším bodom programu hlasovanie o tom, či Ursula von der Leyenová povedie Európsku komisiu (EK) aj druhé funkčné obdobie. Pred hlasovaním sa bude ešte snažiť europoslancov presvedčiť počas debaty. Lídri EÚ ju už oficiálne nominovali ako svoju kandidátku na post predsedníčky EK. Podľa zmlúv EÚ musí europarlament ich voľbu schváliť alebo odmietnuť. V prípade odmietnutia by mali lídri krajín mesiac na to, aby sa dohodli na inom kandidátovi. Leyenová potrebuje na zvolenie 361 hlasov z celkového počtu 720 europoslancov.
Nasledovať môžu vo štvrtok ešte diskusie a počas piatka 19. júla by mali byť známi členovia jednotlivých výborov EP. Tie vypracúvajú, menia a prijímajú legislatívne návrhy a iniciatívne správy Únie. Zvažujú návrhy Európskej komisie a Rady, a v prípade potreby vypracúvajú správy, ktoré sa predkladajú plénu. Členmi jednotlivých výborov budú aj slovenskí europoslanci. Ich personálne obsadenie bude potvrdené na ustanovujúcich schôdzach výborov v týždni od 22. do 25. júla.
