Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Scholz vo februári - krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu - prisľúbil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu.
Autor TASR
Moskva 3. júna (TASR) - Rusko v piatok obvinilo Nemecko, že svojou "remilitarizáciou" uvrhlo bezpečnosť v Európe do nerovnováhy. Kritické výroky hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej zazneli v čase, keď Berlín v súvislosti s inváziou Moskvy na Ukrajinu rozhoduje o zvýšení výdavkov na svoju obranu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tento týždeň oznámil, že Berlín bude mať v krátkom čase najväčšiu konvenčnú armádu spomedzi členských krajín NATO.
"Vyjadrenie nemeckého kancelára považujeme za ďalšie potvrdenie toho, že Berlín presadzuje kurz urýchlenej remilitarizácie krajiny," povedala Zacharovová. Dodala, že z dejín "veľmi dobre vieme, ako sa to môže skončiť". Podľa agentúry AFP išlo zrejme o narážku na program opätovného vyzbrojovania v nacistickom Nemecku v 30. rokoch 20. storočia, čo viedlo k druhej svetovej vojne.
"V čase, keď je potrebné hľadať možnosti na odstránenie bežných hrozieb, sa Nemecko, naopak, uberá cestou eskalácie vojensko-politickej situácie na európskom kontinente a desiatky miliárd eur nasmerováva na zvýšenie kritického množstva zbraní," kritizovala Zacharovová.
Scholz vo februári - krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu - prisľúbil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Pre ozbrojené sily plánuje vláda vyčleniť 100 miliárd eur, čo je zásadná zmena po desaťročiach znižovania výdavkov. Poslanci Spolkového snemu budú o tomto pláne hlasovať v piatok.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová vyzvala poslancov na podporu tohto plánu slovami, že Bundeswehr bol desaťročia zanedbávaný, najmä čo sa týka vybavenia. "Vzhľadom na brutálnu útočnú vojnu Ruska na Ukrajine musíme čeliť skutočnosti, že bezpečnosť má svoju cenu a my musíme byť schopní brániť naše hodnoty aj vojensky," zdôraznila podľa agentúry DPA.
Nemecko od konca studenej vojny výrazne znížilo počet príslušníkov svojej armády z 500.000 v roku 1990 na súčasných 200.000, pripomína AFP. V súvislosti s inváziou na Ukrajinu sa však krajina rozhodla svoju obrannú a bezpečnostnú politiku prehodnotiť.
Nemecký kancelár Olaf Scholz tento týždeň oznámil, že Berlín bude mať v krátkom čase najväčšiu konvenčnú armádu spomedzi členských krajín NATO.
"Vyjadrenie nemeckého kancelára považujeme za ďalšie potvrdenie toho, že Berlín presadzuje kurz urýchlenej remilitarizácie krajiny," povedala Zacharovová. Dodala, že z dejín "veľmi dobre vieme, ako sa to môže skončiť". Podľa agentúry AFP išlo zrejme o narážku na program opätovného vyzbrojovania v nacistickom Nemecku v 30. rokoch 20. storočia, čo viedlo k druhej svetovej vojne.
"V čase, keď je potrebné hľadať možnosti na odstránenie bežných hrozieb, sa Nemecko, naopak, uberá cestou eskalácie vojensko-politickej situácie na európskom kontinente a desiatky miliárd eur nasmerováva na zvýšenie kritického množstva zbraní," kritizovala Zacharovová.
Scholz vo februári - krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu - prisľúbil výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Pre ozbrojené sily plánuje vláda vyčleniť 100 miliárd eur, čo je zásadná zmena po desaťročiach znižovania výdavkov. Poslanci Spolkového snemu budú o tomto pláne hlasovať v piatok.
Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová vyzvala poslancov na podporu tohto plánu slovami, že Bundeswehr bol desaťročia zanedbávaný, najmä čo sa týka vybavenia. "Vzhľadom na brutálnu útočnú vojnu Ruska na Ukrajine musíme čeliť skutočnosti, že bezpečnosť má svoju cenu a my musíme byť schopní brániť naše hodnoty aj vojensky," zdôraznila podľa agentúry DPA.
Nemecko od konca studenej vojny výrazne znížilo počet príslušníkov svojej armády z 500.000 v roku 1990 na súčasných 200.000, pripomína AFP. V súvislosti s inváziou na Ukrajinu sa však krajina rozhodla svoju obrannú a bezpečnostnú politiku prehodnotiť.
