Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Chronológia medzinárodných udalostí z roku 2013.
Autor TASR
Bratislava 17. decembra (TASR) - Chronológia medzinárodných udalostí z roku 2013:
1. januára - Košice a Marseille prebrali štafetu Európskych hlavných miest kultúry.
1. januára - Írsko prebralo polročné predsedníctvo v EÚ.
11. januára - Francúzska armáda začala päťmesačnú intervenciu v Mali, vojenský zásah do konfliktu na severe krajiny voči militantnej islamistickej organizácii Ansár ad-Dín.
16.-20. januára - Tridsaťdeväť zahraničných robotníkov a jeden člen bezpečnostnej služby zahynuli pri rukojemníckej dráme v zariadení na ťažbu zemného plynu v alžírskom meste Ajn Amanás.
25.-26. januára - Miloš Zeman zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb v Českej republike.
12. februára - Severná Kórea vykonala svoju tretiu podzemnú jadrovú skúšku, na ktorú medzinárodné spoločenstvo reagovalo rozsiahlym odsúdením a sprísnením ekonomických sankcií.
15. februára - Výbuch meteoru nad ruským mestom Čeľabinsk zranil 1491 ľudí a poškodil vyše 4300 budov. Bol to najsilnejší meteor, aký vletel do atmosfére Zeme za posledných vyše 100 rokov. Incident - spolu s takmer súčasným náhodným preletom veľkého asteroidu tesne okolo Zeme - podnietil celosvetové obavy o zraniteľnosť našej planéty preletmi meteorov.
28. februára - Svojho úradu sa vzdal pápež Benedikt XVI. - prvý pápež, ktorý tak urobil, odkedy v roku 1415 rezignoval Gregor XII., a prvý, ktorý rezignoval dobrovoľne, odkedy v roku 1294 z apoštolského stolca dobrovoľne odišiel Celestín V.
8. marca - Funkcie hlavy českého štátu sa oficiálne ujal prvý priamo zvolený prezident Českej republiky Miloš Zeman.
13. marca - Za 266. pápeža bol zvolený argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František a stal sa doposiaľ vôbec prvým pápežom z radov jezuitov, prvým pápežom z územia oboch Amerík a prvým pápežom z južnej pologule.
24. marca - Vývoj konfliktu v Stredoafrickej republike 2012-2013: Stredoafrický prezident Francois Bozizé ušiel do Konžskej demokratickej republiky po tom, čo vzbúrenci dobyli Bangui, hlavné mesto krajiny.
25. marca - Európska únia odsúhlasila záchranný balík pre Cyprus v hodnote desať miliárd eur.
2. apríla - Valné zhromaždenie OSN prijalo Zmluvu o obchode so zbraňami, zameranú na reguláciu medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami.
15. apríla - Traja ľudia zahynuli a ďalších 264 utrpelo zranenia pri výbuchu bomby na Bostonskom maratóne v americkom meste Boston, štát Massachusetts.
19. apríla - Srbský premiér Ivica Dačič a kosovský premiér Hashim Thaci pod dohľadom šéfky európskej dipomacie Catherine Ashtonovej parafovali v Bruseli dohodu o normalizácii vzájomných vzťahov.
24. apríla - Spadla osemposchodová budova objektu s textilnými dielňami v meste Savar pri bangladéšskej metropole Dháka. Nešťastie si v konečnom dôsledku vyžiadalo 1129 obetí na životoch a približne 2500 zranených. Nehoda je najtragickejším zrútením sa budovy nespôsobeným teroristickým pričinením v novoveku a zároveň tretím najhorším priemyselným nešťastím v dejinách.
30. apríla - Po oficiálnej abdikácii holandskej kráľovnej Beatrix sa novým holandským monarchom stal jej syn Viliam Alexander.
28. mája - Protestom niekoľkých desiatok environmentalistov v Istanbule sa začali rozsiahle protivládne protesty, ktoré následne zachvátili mestá po celom Turecku.
6. júna - Američan Edward Snowden informoval tlač o rozsiahlom utajovanom celosvetovom sledovaní telefónov a elektronickej komunikácie zo strany bezpečnostných zložiek USA. Následne utiekol zo Spojených štátov a neskôr dostal dočasný azyl v Rusku.
13. júna - V Českej republike vypukla kauza Nagyová: zásahové jednotky polície vtrhli na úrad vlády a zatkli dovedna sedem vysokopostavených politických predstaviteľov. Išlo o jeden z najväčších medzinárodných i vnútropolitických škandálov od novembrovej Nežnej revolúcie 1989.
17. júna - Český premiér Petr Nečas podal demisiu a odstúpil aj z čela ODS.
25. júna - Za nového českého premiéra bol vymenovaný Jiří Rusnok.
14.-30. júna - Povodne a zosuvy pôdy v indických štátoch Uttarákhand a Himáčalpradéš usmrtili vyše 5700 ľudí a ďalších viac než 20.000 osôb zostalo uviaznutých.
1. júla - Chorvátsko sa stalo v poradí 28. členským štátom Európskej únie.
1. júla - Litva po prvýkrát v dejinách prebrala polročné predsedníctvo v EÚ.
3. júla - Počas celoegyptských masových protestov bol vojenským pučom zvrhnutý prezident Muhammad Mursí, čo viedlo k rozsiahlym násilnostiam.
10. júla - Český prezident Miloš Zeman vymenoval novú českú vládu na čele s premiérom (v demisii) Jiřím Rusnokom.
21. júla - Oficiálne abdikoval belgický kráľ Albert II. Novým kráľom sa stal Filip, najstarší syn bývalého monarchu.
12. augusta - Vo veku nedožitých 99 rokov zomrel v Budapešti vojnový zločinec László Csatáry. Úmrtím sa skončilo jeho trestné stíhanie: v roku 1948 bol v Československu odsúdený na trest smrti.
19. septembra - Európsky parlament oznámil, že prestali vyšetrovať Slovenskú republiku kvôli problému dvojitého občianstva.
21. septembra - Islamistickí militanti z organizácie aš-Šabáb napadli nákupné centrum Westgate v kenskom hlavnom meste Nairobi, zabili najmenej 62 civilistov a zranili ďalších vyše 70.
10. októbra - Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia pakistanskej školáčke Malále Júsufzajovej.
11. októbra - Nobelovu cenu za mier získala Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
25.-26. októbra - V Českej republike sa konali mimoriadne parlamentné voľby, z ktorých vzišla víťazne ČSSD; na druhom mieste skončilo politické hnutie ANO podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša a na treťom KSČM.
5. novembra - Európska únia a Rada Európy odštartovali v Košiciach projekt ROMACT, ktorý prebieha vo viacerých členských krajinách EÚ a je zameraný na zlepšenie situácie rómskych komunít.
8. novembra - Tajfún Haiyan, jeden z najsilnejších doposiaľ zaznamenaných tropických cyklónov, dorazil nad filipínsku pevninu, kde spôsobil značné materiálne škody a vyžiadal si aj tisícky obetí na ľudských životoch.
11. novembra - Na pomoc obyvateľom Filipín, postihnutým ničivým tajfúnom Haiyan, aktivovala Európska únia mechanizmus civilnej ochrany.
12. novembra - Európska ľudová strana (ESĽS) prijala za svojho nového člena stranu Most-Híd zo Slovenska.
22. novembra – Slovenku Evu V., ktorá vlani spôsobila dopravnú nehodu na maďarskej diaľnici M3 so štyrmi obeťami, odsúdil maďarský Okresný súd v meste Gödöllö na nepodmienečný trest odňatia slobody šesť rokov.
24. novembra - Irán súhlasil, že výmenou za zmiernenie sankcií obmedzí svoj jadrový program.
28.-29. novembra - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ: túto dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska
1. decembra - Na kyjevskom centrálnom námestí Majdan sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície voči proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
1. decembra - Takmer dvojtretinovou väčšinou sa Chorváti v referende o tom, či je manželstvo manželský zväzok medzi mužom a ženou, vyslovili de facto za zákaz homosexuálnych manželstiev.
5. decembra - Vo veku 95 rokov zomrel legendárny juhoafrický bojovník proti apartheidu Nelson Mandela.
14. decembra - Čínska kozmická loď Čchang-e 3 s lunochodom Jü-tchu sa stala prvým vesmírnym plavidlom, ktoré od roku 1976 prvýkrát mäkko pristálo na Mesiaci. Jü-tchu je vôbec tretím mesačným robotickým vozidlom v dejinách dobýjania vesmíru.
JANUÁR
1. januára - Košice a Marseille prebrali štafetu Európskych hlavných miest kultúry.
1. januára - Írsko prebralo polročné predsedníctvo v EÚ.
11. januára - Francúzska armáda začala päťmesačnú intervenciu v Mali, vojenský zásah do konfliktu na severe krajiny voči militantnej islamistickej organizácii Ansár ad-Dín.
16.-20. januára - Tridsaťdeväť zahraničných robotníkov a jeden člen bezpečnostnej služby zahynuli pri rukojemníckej dráme v zariadení na ťažbu zemného plynu v alžírskom meste Ajn Amanás.
25.-26. januára - Miloš Zeman zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb v Českej republike.
FEBRUÁR
12. februára - Severná Kórea vykonala svoju tretiu podzemnú jadrovú skúšku, na ktorú medzinárodné spoločenstvo reagovalo rozsiahlym odsúdením a sprísnením ekonomických sankcií.
15. februára - Výbuch meteoru nad ruským mestom Čeľabinsk zranil 1491 ľudí a poškodil vyše 4300 budov. Bol to najsilnejší meteor, aký vletel do atmosfére Zeme za posledných vyše 100 rokov. Incident - spolu s takmer súčasným náhodným preletom veľkého asteroidu tesne okolo Zeme - podnietil celosvetové obavy o zraniteľnosť našej planéty preletmi meteorov.
28. februára - Svojho úradu sa vzdal pápež Benedikt XVI. - prvý pápež, ktorý tak urobil, odkedy v roku 1415 rezignoval Gregor XII., a prvý, ktorý rezignoval dobrovoľne, odkedy v roku 1294 z apoštolského stolca dobrovoľne odišiel Celestín V.
MAREC
8. marca - Funkcie hlavy českého štátu sa oficiálne ujal prvý priamo zvolený prezident Českej republiky Miloš Zeman.
13. marca - Za 266. pápeža bol zvolený argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio, ktorý prijal meno František a stal sa doposiaľ vôbec prvým pápežom z radov jezuitov, prvým pápežom z územia oboch Amerík a prvým pápežom z južnej pologule.
24. marca - Vývoj konfliktu v Stredoafrickej republike 2012-2013: Stredoafrický prezident Francois Bozizé ušiel do Konžskej demokratickej republiky po tom, čo vzbúrenci dobyli Bangui, hlavné mesto krajiny.
25. marca - Európska únia odsúhlasila záchranný balík pre Cyprus v hodnote desať miliárd eur.
APRÍL
2. apríla - Valné zhromaždenie OSN prijalo Zmluvu o obchode so zbraňami, zameranú na reguláciu medzinárodného obchodu s konvenčnými zbraňami.
15. apríla - Traja ľudia zahynuli a ďalších 264 utrpelo zranenia pri výbuchu bomby na Bostonskom maratóne v americkom meste Boston, štát Massachusetts.
19. apríla - Srbský premiér Ivica Dačič a kosovský premiér Hashim Thaci pod dohľadom šéfky európskej dipomacie Catherine Ashtonovej parafovali v Bruseli dohodu o normalizácii vzájomných vzťahov.
24. apríla - Spadla osemposchodová budova objektu s textilnými dielňami v meste Savar pri bangladéšskej metropole Dháka. Nešťastie si v konečnom dôsledku vyžiadalo 1129 obetí na životoch a približne 2500 zranených. Nehoda je najtragickejším zrútením sa budovy nespôsobeným teroristickým pričinením v novoveku a zároveň tretím najhorším priemyselným nešťastím v dejinách.
30. apríla - Po oficiálnej abdikácii holandskej kráľovnej Beatrix sa novým holandským monarchom stal jej syn Viliam Alexander.
MÁJ
28. mája - Protestom niekoľkých desiatok environmentalistov v Istanbule sa začali rozsiahle protivládne protesty, ktoré následne zachvátili mestá po celom Turecku.
JÚN
6. júna - Američan Edward Snowden informoval tlač o rozsiahlom utajovanom celosvetovom sledovaní telefónov a elektronickej komunikácie zo strany bezpečnostných zložiek USA. Následne utiekol zo Spojených štátov a neskôr dostal dočasný azyl v Rusku.
13. júna - V Českej republike vypukla kauza Nagyová: zásahové jednotky polície vtrhli na úrad vlády a zatkli dovedna sedem vysokopostavených politických predstaviteľov. Išlo o jeden z najväčších medzinárodných i vnútropolitických škandálov od novembrovej Nežnej revolúcie 1989.
17. júna - Český premiér Petr Nečas podal demisiu a odstúpil aj z čela ODS.
25. júna - Za nového českého premiéra bol vymenovaný Jiří Rusnok.
14.-30. júna - Povodne a zosuvy pôdy v indických štátoch Uttarákhand a Himáčalpradéš usmrtili vyše 5700 ľudí a ďalších viac než 20.000 osôb zostalo uviaznutých.
JÚL
1. júla - Chorvátsko sa stalo v poradí 28. členským štátom Európskej únie.
1. júla - Litva po prvýkrát v dejinách prebrala polročné predsedníctvo v EÚ.
3. júla - Počas celoegyptských masových protestov bol vojenským pučom zvrhnutý prezident Muhammad Mursí, čo viedlo k rozsiahlym násilnostiam.
10. júla - Český prezident Miloš Zeman vymenoval novú českú vládu na čele s premiérom (v demisii) Jiřím Rusnokom.
21. júla - Oficiálne abdikoval belgický kráľ Albert II. Novým kráľom sa stal Filip, najstarší syn bývalého monarchu.
AUGUST
12. augusta - Vo veku nedožitých 99 rokov zomrel v Budapešti vojnový zločinec László Csatáry. Úmrtím sa skončilo jeho trestné stíhanie: v roku 1948 bol v Československu odsúdený na trest smrti.
SEPTEMBER
19. septembra - Európsky parlament oznámil, že prestali vyšetrovať Slovenskú republiku kvôli problému dvojitého občianstva.
21. septembra - Islamistickí militanti z organizácie aš-Šabáb napadli nákupné centrum Westgate v kenskom hlavnom meste Nairobi, zabili najmenej 62 civilistov a zranili ďalších vyše 70.
OKTÓBER
10. októbra - Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia pakistanskej školáčke Malále Júsufzajovej.
11. októbra - Nobelovu cenu za mier získala Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW).
25.-26. októbra - V Českej republike sa konali mimoriadne parlamentné voľby, z ktorých vzišla víťazne ČSSD; na druhom mieste skončilo politické hnutie ANO podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša a na treťom KSČM.
NOVEMBER
5. novembra - Európska únia a Rada Európy odštartovali v Košiciach projekt ROMACT, ktorý prebieha vo viacerých členských krajinách EÚ a je zameraný na zlepšenie situácie rómskych komunít.
8. novembra - Tajfún Haiyan, jeden z najsilnejších doposiaľ zaznamenaných tropických cyklónov, dorazil nad filipínsku pevninu, kde spôsobil značné materiálne škody a vyžiadal si aj tisícky obetí na ľudských životoch.
11. novembra - Na pomoc obyvateľom Filipín, postihnutým ničivým tajfúnom Haiyan, aktivovala Európska únia mechanizmus civilnej ochrany.
12. novembra - Európska ľudová strana (ESĽS) prijala za svojho nového člena stranu Most-Híd zo Slovenska.
22. novembra – Slovenku Evu V., ktorá vlani spôsobila dopravnú nehodu na maďarskej diaľnici M3 so štyrmi obeťami, odsúdil maďarský Okresný súd v meste Gödöllö na nepodmienečný trest odňatia slobody šesť rokov.
24. novembra - Irán súhlasil, že výmenou za zmiernenie sankcií obmedzí svoj jadrový program.
28.-29. novembra - Na summite Východného partnerstva v litovskom Vilniuse sa Ukrajina rozhodla nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ: túto dohodu nakoniec parafovali iba delegácie Gruzínska a Moldavska
DECEMBER
1. decembra - Na kyjevskom centrálnom námestí Majdan sa za účasti približne pol milióna ľudí začali dlhodobé masové pouličné protesty v reakcii na násilný zásah polície voči proeurópskym demonštrantom, ku ktorému došlo deň predtým.
1. decembra - Takmer dvojtretinovou väčšinou sa Chorváti v referende o tom, či je manželstvo manželský zväzok medzi mužom a ženou, vyslovili de facto za zákaz homosexuálnych manželstiev.
5. decembra - Vo veku 95 rokov zomrel legendárny juhoafrický bojovník proti apartheidu Nelson Mandela.
14. decembra - Čínska kozmická loď Čchang-e 3 s lunochodom Jü-tchu sa stala prvým vesmírnym plavidlom, ktoré od roku 1976 prvýkrát mäkko pristálo na Mesiaci. Jü-tchu je vôbec tretím mesačným robotickým vozidlom v dejinách dobýjania vesmíru.
