Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre TASR to uviedol jeho bývalý poradca a súčasný riaditeľ Knižnice Václava Havla Michael Žantovský pri spomienke na Havlovo odstúpenie z funkcie prezidenta, od ktorého uplynulo 30 rokov.
Autor TASR
Praha 20. júla (TASR) - Václav Havel si v lete 1992 uvedomoval, že jeho zotrvanie vo funkcii prezidenta Česko-Slovenska nemá zmysel. Pre TASR to uviedol jeho bývalý poradca a súčasný riaditeľ Knižnice Václava Havla Michael Žantovský pri spomienke na Havlovo odstúpenie z funkcie prezidenta, od ktorého uplynulo 30 rokov.
Bývalý česko-slovenský a neskôr český prezident sa rozhodol abdikovať tri mesiace pred skončením svojho mandátu. Bola to reakcia na to, že v prezidentskej voľbe v júli 1992 nezískal od slovenskej časti Snemovne národov Federálneho zhromaždenia dostatočný počet hlasov. Podľa Žantovského s tým bol Havel zmierený. "Chápal, že sa prezidentská voľba stala súčasťou procesu smerujúceho k rozdeleniu (štátu), a nezvolenie ho neprekvapilo," uviedol jeho bývalý poradca.
Voľbu prezidenta zásadne ovplyvnili parlamentné voľby v júni 1992. Lídri víťazných strán Vladimír Mečiar a Václav Klaus začali bezprostredne po voľbách diskutovať o možnostiach rozdelenia štátu. Následná voľba spoločného federatívneho prezidenta tak podľa Michaela Žantovského už nemala zmysel.
Havel chcel z funkcie pôvodne odstúpiť hneď potom, ako ho poslanci nezvolili. Nakoniec to však na odporúčanie poradcov urobil až 17. júla. "Radili sme mu, aby s odstúpením počkal na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR, čím slovenská reprezentácia vyjadrila vôľu neriadiť sa naďalej princípom nadriadenosti federálneho ústavného systému," vysvetlil postup prezidentovho tímu Žantovský. Havlova kancelária preto pripravila oficiálny proces abdikácie na tento deň. "Čakali sme iba na hlasovanie Slovenskej národnej rady," dodal prezidentov bývalý poradca.
Po abdikácii sa Havel na istý čas odmlčal. "Nechcel byť súčasťou procesu rozdelenia, s ktorým bytostne nesúhlasil, ale ktorý zároveň nechcel komplikovať, keď ho už nemohol zvrátiť," vysvetlil Michael Žantovský. Podľa neho nemal Havel v tomto procese žiadnu oficiálnu ani politickú rolu. Rozdelenie federácie považoval za svoj neúspech, ale aj neúspech všetkých.
Bývalý prezident sa rozhodol skončiť v úrade predčasne, pretože podľa Žantovského už nemohol napĺňať svoj ústavný sľub vernosti Českej a Slovenskej Federatívnej republike. Nechcel prezidentovať nad rozdelením, s ktorým nemohol súhlasiť, pripomenul Havlov postoj jeho bývalý poradca. "Podľa jeho aj môjho názoru by bolo jediným legitímnym spôsobom referendum v obidvoch republikách federácie, to ale slovenská a česká politická garnitúra vo Federálnom zhromaždení nepripustila," dodal Žantovský.
Česko-Slovensko definitívne zaniklo 31. decembra 1992. Od 1. januára 1993 začali písať svoju existenciu Česká republika a Slovenská republika. Po vzniku samostatnej ČR zvolila tamojšia Poslanecká snemovňa 26. januára 1993 Václava Havla za prvého prezidenta Českej republiky.
Bývalý česko-slovenský a neskôr český prezident sa rozhodol abdikovať tri mesiace pred skončením svojho mandátu. Bola to reakcia na to, že v prezidentskej voľbe v júli 1992 nezískal od slovenskej časti Snemovne národov Federálneho zhromaždenia dostatočný počet hlasov. Podľa Žantovského s tým bol Havel zmierený. "Chápal, že sa prezidentská voľba stala súčasťou procesu smerujúceho k rozdeleniu (štátu), a nezvolenie ho neprekvapilo," uviedol jeho bývalý poradca.
Voľbu prezidenta zásadne ovplyvnili parlamentné voľby v júni 1992. Lídri víťazných strán Vladimír Mečiar a Václav Klaus začali bezprostredne po voľbách diskutovať o možnostiach rozdelenia štátu. Následná voľba spoločného federatívneho prezidenta tak podľa Michaela Žantovského už nemala zmysel.
Havel chcel z funkcie pôvodne odstúpiť hneď potom, ako ho poslanci nezvolili. Nakoniec to však na odporúčanie poradcov urobil až 17. júla. "Radili sme mu, aby s odstúpením počkal na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR, čím slovenská reprezentácia vyjadrila vôľu neriadiť sa naďalej princípom nadriadenosti federálneho ústavného systému," vysvetlil postup prezidentovho tímu Žantovský. Havlova kancelária preto pripravila oficiálny proces abdikácie na tento deň. "Čakali sme iba na hlasovanie Slovenskej národnej rady," dodal prezidentov bývalý poradca.
Po abdikácii sa Havel na istý čas odmlčal. "Nechcel byť súčasťou procesu rozdelenia, s ktorým bytostne nesúhlasil, ale ktorý zároveň nechcel komplikovať, keď ho už nemohol zvrátiť," vysvetlil Michael Žantovský. Podľa neho nemal Havel v tomto procese žiadnu oficiálnu ani politickú rolu. Rozdelenie federácie považoval za svoj neúspech, ale aj neúspech všetkých.
Bývalý prezident sa rozhodol skončiť v úrade predčasne, pretože podľa Žantovského už nemohol napĺňať svoj ústavný sľub vernosti Českej a Slovenskej Federatívnej republike. Nechcel prezidentovať nad rozdelením, s ktorým nemohol súhlasiť, pripomenul Havlov postoj jeho bývalý poradca. "Podľa jeho aj môjho názoru by bolo jediným legitímnym spôsobom referendum v obidvoch republikách federácie, to ale slovenská a česká politická garnitúra vo Federálnom zhromaždení nepripustila," dodal Žantovský.
Česko-Slovensko definitívne zaniklo 31. decembra 1992. Od 1. januára 1993 začali písať svoju existenciu Česká republika a Slovenská republika. Po vzniku samostatnej ČR zvolila tamojšia Poslanecká snemovňa 26. januára 1993 Václava Havla za prvého prezidenta Českej republiky.
