Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dohodu s Iránom o obmedzení jeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie sankcií dosiahli Spojené štáty, Čína, Rusko, Nemecko, Francúzsko a Británia v roku 2015.
Autor TASR
Washington 30. októbra (TASR) - Lídri Spojených štátov, Nemecka, Francúzska a Británie vyzvali v sobotu Irán na rýchly návrat k úplnému dodržiavaniu tzv. jadrovej dohody, ktorý by pre Teherán znamenal zrušenie tvrdých ekonomických sankcií.
Výzvu adresovanú Iránu spoločne zverejnili americký prezident Joe Biden, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Boris Johnson, ktorí o tejto problematike rokovali na okraji summitu G2O prebiehajúceho v Ríme.
"Sme presvedčení, že je možné rýchlo sa zhodnúť na návrate k úplnému dodržiavaniu (jadrovej dohody), a toto rozhodnutie aj rýchlo uviesť do praxe... To však bude možné len vtedy, ak Irán zmení svoj doterajší prístup," uvádza sa vo vyhlásení štvorice lídrov.
Návrat k úplnému dodržiavaniu dohody by podľa nich garantoval, že iránsky jadrový program bude slúžiť výlučne na mierové účely. Pre Teherán by to zároveň znamenalo zrušenie sankcií, ktoré by mohlo naštartovať rast iránskej ekonomiky.
Biden, Merkelová, Macron a Johnson vo svojom vyhlásení deklarovali, že iránske jadrové aktivity vyvolávajú v súčasnosti "vážne a stále silnejšie obavy". Ak sa nepodarí rýchlo sa navrátiť k dohode z roku 2015, mohlo by to podľa nich viesť k "nebezpečnému vyostreniu napätia", ktoré si neželá žiadna zo zúčastnených strán.
Iránsky hlavný vyjednávač, námestník ministra zahraničných vecí Alí Bákerí tento týždeň po rokovaniach v Bruseli potvrdil, že Irán súhlasí s pokračovaním viedenských rokovaní o návrate k jadrovej dohode. Zároveň uviedol, že k obnoveniu rozhovorov dôjde do konca novembra. Zúčastnené strany sa momentálne snažia dohodnúť na konkrétnom termíne obnovenia rokovaní vo Viedni.
Dohodu s Iránom o obmedzení jeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie sankcií dosiahli Spojené štáty, Čína, Rusko, Nemecko, Francúzsko a Británia v roku 2015. Bývalý americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán sankcie, ktoré Washington predtým v rámci dohody zrušil. Teherán odvtedy tiež upustil od mnohých svojich záväzkov.
Rokovania o možnom návrate k dodržiavaniu dohody sa začali v apríli vo Viedni po tom, čo Trumpov nástupca Joe Biden preukázal vôľu vrátiť sa späť k rokovaciemu stolu a zrušiť Trumpom uvalené sankcie. Diskusie sa prerušili v júni, keď sa v Iráne konali prezidentské voľby, ktorých víťazom sa stal ultrakonzervatívny Ebráhím Raísí.
Výzvu adresovanú Iránu spoločne zverejnili americký prezident Joe Biden, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Boris Johnson, ktorí o tejto problematike rokovali na okraji summitu G2O prebiehajúceho v Ríme.
"Sme presvedčení, že je možné rýchlo sa zhodnúť na návrate k úplnému dodržiavaniu (jadrovej dohody), a toto rozhodnutie aj rýchlo uviesť do praxe... To však bude možné len vtedy, ak Irán zmení svoj doterajší prístup," uvádza sa vo vyhlásení štvorice lídrov.
Návrat k úplnému dodržiavaniu dohody by podľa nich garantoval, že iránsky jadrový program bude slúžiť výlučne na mierové účely. Pre Teherán by to zároveň znamenalo zrušenie sankcií, ktoré by mohlo naštartovať rast iránskej ekonomiky.
Biden, Merkelová, Macron a Johnson vo svojom vyhlásení deklarovali, že iránske jadrové aktivity vyvolávajú v súčasnosti "vážne a stále silnejšie obavy". Ak sa nepodarí rýchlo sa navrátiť k dohode z roku 2015, mohlo by to podľa nich viesť k "nebezpečnému vyostreniu napätia", ktoré si neželá žiadna zo zúčastnených strán.
Iránsky hlavný vyjednávač, námestník ministra zahraničných vecí Alí Bákerí tento týždeň po rokovaniach v Bruseli potvrdil, že Irán súhlasí s pokračovaním viedenských rokovaní o návrate k jadrovej dohode. Zároveň uviedol, že k obnoveniu rozhovorov dôjde do konca novembra. Zúčastnené strany sa momentálne snažia dohodnúť na konkrétnom termíne obnovenia rokovaní vo Viedni.
Dohodu s Iránom o obmedzení jeho jadrového programu výmenou za uvoľnenie sankcií dosiahli Spojené štáty, Čína, Rusko, Nemecko, Francúzsko a Británia v roku 2015. Bývalý americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán sankcie, ktoré Washington predtým v rámci dohody zrušil. Teherán odvtedy tiež upustil od mnohých svojich záväzkov.
Rokovania o možnom návrate k dodržiavaniu dohody sa začali v apríli vo Viedni po tom, čo Trumpov nástupca Joe Biden preukázal vôľu vrátiť sa späť k rokovaciemu stolu a zrušiť Trumpom uvalené sankcie. Diskusie sa prerušili v júni, keď sa v Iráne konali prezidentské voľby, ktorých víťazom sa stal ultrakonzervatívny Ebráhím Raísí.
