Podľa diplomatov je NATO dôležité nielen pre bezpečnosť, ktorú ponúka, ale aj vzhľadom na reformy právneho poriadku, ktoré pomôžu zlepšiť život radových obyvateľov.
Autor TASR
Sarajevo 16. júna (TASR) - Západní diplomati vyzvali dnes bosnianskych lídrov, aby pokračovali v snahách o vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie. Argumentovali tým, že by to prinieslo bezpečnosť regiónu a zlepšilo život obyvateľov.
Veľvyslanci Spojených štátov, Británie a NATO vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa podľa agentúry AP uvádza: "Ak chcete pozitívnu zmenu,... posun smerom k NATO je skvelým spôsobom, ako to docieliť."
Radoví obyvatelia Bosny a Hercegoviny sú ohľadom tejto otázky nejednotní - zatiaľ čo tamojší etnickí Chorváti a Bosniaci (Moslimovia) všeobecne podporujú vstup krajiny do NATO, etnickí Srbi, ktorí sú tradične prorusky zameraní, ostro vystupujú proti vstupu krajiny do západnej vojenskej aliancie.
Podľa diplomatov je NATO dôležité nielen pre bezpečnosť, ktorú ponúka, ale aj vzhľadom na "reformy právneho poriadku, ktoré pomôžu zlepšiť život radových obyvateľov".
Vodca bosnianskych Srbov a prezident Republiky srbskej Milorad Dodik, ktorý je zástancom odtrhnutia tohto etnického územia od Bosny, však vyhlásil, že nedovolí, aby krajina vstúpila do NATO dovtedy, kým aliancia nevyrieši svoje rozpory s Ruskom. Dodal, že bosnianski Srbi zorganizujú referendum vo svojej časti krajiny o tom, či si prajú vstup Bosny do NATO, pričom celkom určite povedia nie.
Jeho varovanie prichádza pred blížiacim sa júlovým summitom NATO, ktorý sa bude konať vo Varšave.
Severoatlantická aliancia v roku 1995 bombardovala etnickú oblasť bosnianskych Srbov so zámerom ukončiť vojnu v Bosne a Hercegovine. Následná mierová dohoda rozdelila krajinu na dve autonómne časti: srbskú a bosniacko-chorvátsku. Nijaké rozhodnutie nemôže byť dosiahnuté bez ich konsenzu.
Veľvyslanci Spojených štátov, Británie a NATO vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa podľa agentúry AP uvádza: "Ak chcete pozitívnu zmenu,... posun smerom k NATO je skvelým spôsobom, ako to docieliť."
Radoví obyvatelia Bosny a Hercegoviny sú ohľadom tejto otázky nejednotní - zatiaľ čo tamojší etnickí Chorváti a Bosniaci (Moslimovia) všeobecne podporujú vstup krajiny do NATO, etnickí Srbi, ktorí sú tradične prorusky zameraní, ostro vystupujú proti vstupu krajiny do západnej vojenskej aliancie.
Podľa diplomatov je NATO dôležité nielen pre bezpečnosť, ktorú ponúka, ale aj vzhľadom na "reformy právneho poriadku, ktoré pomôžu zlepšiť život radových obyvateľov".
Vodca bosnianskych Srbov a prezident Republiky srbskej Milorad Dodik, ktorý je zástancom odtrhnutia tohto etnického územia od Bosny, však vyhlásil, že nedovolí, aby krajina vstúpila do NATO dovtedy, kým aliancia nevyrieši svoje rozpory s Ruskom. Dodal, že bosnianski Srbi zorganizujú referendum vo svojej časti krajiny o tom, či si prajú vstup Bosny do NATO, pričom celkom určite povedia nie.
Jeho varovanie prichádza pred blížiacim sa júlovým summitom NATO, ktorý sa bude konať vo Varšave.
Severoatlantická aliancia v roku 1995 bombardovala etnickú oblasť bosnianskych Srbov so zámerom ukončiť vojnu v Bosne a Hercegovine. Následná mierová dohoda rozdelila krajinu na dve autonómne časti: srbskú a bosniacko-chorvátsku. Nijaké rozhodnutie nemôže byť dosiahnuté bez ich konsenzu.