Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

Západoafrické krajiny predložili plán na riešenie krízy v Mali

Ibrahim Boubacar Keita, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Združenie ECOWAS žiada v Mali rýchle vytvorenie novej vlády národnej jednoty a vyzýva opozíciu, aby sa k nej pripojila.

Bamako 27. júla (TASR) - Združenie krajín západnej Afriky (ECOWAS) v pondelok predložilo štvorbodový plán na riešenie politickej a sociálnej krízy v africkom štáte Mali. Plán sa musí implementovať do 10 dní. ECOWAS o tom informovalo prostredníctvom správy ona sociálnej sieti Twitter.

Združenie ECOWAS žiada v Mali rýchle vytvorenie novej vlády národnej jednoty a vyzýva opozíciu, aby sa k nej pripojila.

ECOWAS súčasne vyzval 31 poslancov zvolených do parlamentu v nedávnych voľbách, ktorých výsledky boli spochybnené, aby sa vzdali svojich mandátov. ECOWAS vyzval na vypísanie nových volieb.

Pokiaľ ide o požiadavku opozičných demonštrantov na odstúpenie prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, ECOWAS pripomenul nutnosť rešpektovať demokratickú ústavu krajiny.

Lídri krajín regiónu súčasne požiadali komisiu združenia ECOWAS, "aby zvážila sankcie proti všetkým tým, ktorí konajú v rozpore s procesom normalizácie" situácie v Mali a so snahami o ukončenie krízy.

Vrcholní predstavitelia 15 členských krajín ECOWAS-u v pondelok v režime videokonferencie zišli na mimoriadnom summite, aby hľadali východisko z krízy, ktorá v Mali trvá už od júna. Tamojšia opozícia sa vyhráža, že začiatkom augusta obnoví demonštrácie proti prezidentovi Keitovi.

ECOWAS v tejto kríze zastáva rolu sprostredkovateľa. Už 19. júla navrhol vytvorenie malijskej vlády národnej jednoty a nového ústavného súdu, a to na "báze konsenzu".

Pôvodný ústavný súd, ktorý anuloval predbežné výsledky marcových parlamentných volieb, prezident Keita 12. júla rozpustil, čo vyvolalo ďalšiu vlnu protestov.

Rozpustením ústavného súdu chcel pritom Keita upokojiť situáciu v krajine, kde po sporných voľbách vypukli protesty. Tie navyše 10. júla prerástli do zrážok s ozbrojenými zložkami, ktoré si vyžiadali najmenej 11 obetí. Šlo o najtragickejšie politicky motivované nepokoje, aké Mali zažilo za posledné roky.

Zhromaždenia odporcov 75-ročného prezidenta vyvolávajú v susedných krajinách vyvolalo obavy, že Mali ako jeden z najchudobnejších a najzraniteľnejších štátov v západnej Afrike by mohol padnúť do špirály násilia a chaosu.

Medzinárodné organizácie i vlády okolitých štátov sa obávajú, že chaos v Mali by mohol podkopať aj vojenské operácie zamerané proti islamistickým povstalcom v regióne Sahel. OSN má v Mali nasadených viac než 13.000 vojakov.

Na výzvu protiprezidentského Hnutia 5. júna sa v nedeľu v hlavnom meste Bamako opäť zišli mladí Malijčania na demonštrácii, na ktorej žiadali demisiu hlavy štátu a avizovali obnovenie masových protestov po 3. auguste.

Organizátori protestov pritom vyhlásili až do tohto piatku prestávku vo svojich akciách, a to pre záver moslimského pôstneho mesiaca ramadán a sviatok íd al-fitr.