Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Militanti z Boko Haram začali svoje krvavé povstanie v roku 2009 na severovýchode Nigérie, neskôr ho však rozšírili aj do susedného Kamerunu, Čadu a Nigeru, čo vyvolalo celoregionálnu vojenskú odozvu.
Autor TASR
N'Djamena 29. novembra (TASR) - Najvyšší predstavitelia Čadu, Nigérie, Nigeru a Kamerunu sa stretli vo štvrtok v čadskom hlavnom meste N'Djamena, aby prerokovali problém stupňovania útokov zo strany nábožensko-extrémistickej organizácie Boko Haram v oblastiach okolo Čadského jazera. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Rokovanie za zatvorenými dverami malo byť zamerané na "bezpečnostnú situáciu" v danom regióne, kde v posledných mesiacoch vyvolalo znepokojenie "oživenie" aktivít násilných džihádistov, uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.
Účastníkmi štvrtkového stretnutia boli čadský prezident Idriss Déby, prezidenti Nigérie a Nigeru - Muhammadu Buhari a Muhamadou Issoufou -, ako aj kamerunský premiér Philemon Yang. Uvedené štyri krajiny sú členmi Komisie povodia Čadského jazera, čo je medzivládna organizácia, ktorá dohliada na využívanie vody a iných prírodných zdrojov, ale angažuje sa taktiež v boji proti Boko Haram.
Militanti z Boko Haram začali svoje krvavé povstanie v roku 2009 na severovýchode Nigérie, neskôr ho však rozšírili aj do susedného Kamerunu, Čadu a Nigeru, čo vyvolalo celoregionálnu vojenskú odozvu. V roku 2015 sa títo džihádisti rozdelili do dvoch odnoží, z ktorých jedna je spriaznená s teroristickou organizáciou Islamský štát (IS).
Len v samotnej Nigérii prišlo v dôsledku aktivít Boko Haram za posledných deväť rokov o život vyše 27.000 ľudí a približne 1,8 milióna obyvateľov bolo násilím donútených opustiť svoje domovy. Od júla došlo v Nigérii k najmenej 17 útokom na vojenské základne. Tie sa takmer vo všetkých prípadoch nachádzajú v oblasti pri Čadskom jazere, upozornila AFP.
Islamský štát zverejnil nedávno tvrdenie, že jeho militanti usmrtili v období od 15. do 21. novembra celkove 118 ľudí pri piatich operáciách v Nigérii a Čade.
Najtrúfalejším bol zrejme útok z 18. novembra, keď džihádisti z Boko Haram spriaznení s IS zabili najmenej 43 vojakov na základni v dedine Metele blízko hranice s Nigerom. Tí, čo prežili, však uvádzajú, že padlých bolo vyše 100.
Nigérijský prezident Buhari sa dostal k moci v roku 2015 na základe prísľubu, že ukončí násilie, a v súčasnosti je pod čoraz väčším nátlakom, aby po nedávnych útokoch zakročil. Už dávnejšie vyvolal kritiku vyhlásením, že Boko Haram sa podarilo "technicky poraziť". Vo februári 2019 sa má Buhari uchádzať o znovuzvolenie za prezidenta.
Rokovanie za zatvorenými dverami malo byť zamerané na "bezpečnostnú situáciu" v danom regióne, kde v posledných mesiacoch vyvolalo znepokojenie "oživenie" aktivít násilných džihádistov, uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.
Účastníkmi štvrtkového stretnutia boli čadský prezident Idriss Déby, prezidenti Nigérie a Nigeru - Muhammadu Buhari a Muhamadou Issoufou -, ako aj kamerunský premiér Philemon Yang. Uvedené štyri krajiny sú členmi Komisie povodia Čadského jazera, čo je medzivládna organizácia, ktorá dohliada na využívanie vody a iných prírodných zdrojov, ale angažuje sa taktiež v boji proti Boko Haram.
Militanti z Boko Haram začali svoje krvavé povstanie v roku 2009 na severovýchode Nigérie, neskôr ho však rozšírili aj do susedného Kamerunu, Čadu a Nigeru, čo vyvolalo celoregionálnu vojenskú odozvu. V roku 2015 sa títo džihádisti rozdelili do dvoch odnoží, z ktorých jedna je spriaznená s teroristickou organizáciou Islamský štát (IS).
Len v samotnej Nigérii prišlo v dôsledku aktivít Boko Haram za posledných deväť rokov o život vyše 27.000 ľudí a približne 1,8 milióna obyvateľov bolo násilím donútených opustiť svoje domovy. Od júla došlo v Nigérii k najmenej 17 útokom na vojenské základne. Tie sa takmer vo všetkých prípadoch nachádzajú v oblasti pri Čadskom jazere, upozornila AFP.
Islamský štát zverejnil nedávno tvrdenie, že jeho militanti usmrtili v období od 15. do 21. novembra celkove 118 ľudí pri piatich operáciách v Nigérii a Čade.
Najtrúfalejším bol zrejme útok z 18. novembra, keď džihádisti z Boko Haram spriaznení s IS zabili najmenej 43 vojakov na základni v dedine Metele blízko hranice s Nigerom. Tí, čo prežili, však uvádzajú, že padlých bolo vyše 100.
Nigérijský prezident Buhari sa dostal k moci v roku 2015 na základe prísľubu, že ukončí násilie, a v súčasnosti je pod čoraz väčším nátlakom, aby po nedávnych útokoch zakročil. Už dávnejšie vyvolal kritiku vyhlásením, že Boko Haram sa podarilo "technicky poraziť". Vo februári 2019 sa má Buhari uchádzať o znovuzvolenie za prezidenta.
