Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takýto ústup ľadovcov by mohol mať katastrofálne následky na zvyšovanie hladiny morí.
Autor TASR
Londýn 8. februára (TASR) - Nový výskum ukazuje, že Západoantarktický ľadový štít sa približne pred 8000 rokmi stenčil o 450 metrov, a to len v priebehu 200 rokov. Podľa autorov štúdie ide o prvý priamy dôkaz o takomto rapídnom úbytku ľadu na Antarktíde. TASR informuje podľa televíznej stanice CNN.
Vedci doteraz nemali dostatok informácií o tom, kedy došlo k zmenšeniu ľadového príkrovu, uviedol glaciológ z Univerzity v Cambridgei Eric Wolff. Teraz však vedia, že v minulosti ľadová pokrývka ustupovala a stenčovala sa veľmi rýchlo a hrozí, že by sa to mohlo opakovať. "Ak začne ustupovať, bude to naozaj veľmi rýchle," povedal Wollf.
Takýto ústup ľadovcov by mohol mať katastrofálne následky na zvyšovanie hladiny morí. Západoantarktický ľadový štít obsahuje toľko vody, že po jeho rozpustení by sa hladina morí zdvihla o päť metrov a zaplavilo by pobrežné mestá po celom svete.
Kľúčovým zistením štúdie je podľa glaciológa Teda Scambosa z Univerzity v Colorade, že "množstvo nahromadeného ľadu v Antarktíde sa môže meniť veľmi rýchlo, tempom, ktoré by bolo pre pobrežné mestá ťažké zvládnuť".
Vedci analyzovali jadro ľadovca Skytrain Ice Rise. Celkovo 40 dní nepretržite vŕtali do ľadovca a následne vytiahli tenký valec ľadu. Ľadové jadro rozrezali a jeho časti zabalili do izolovaných boxov. Ľad uchovávali pri teplote mínus 20 stupňov Celzia a poslali ho do Británie, kde vedci začali s výskumom. Zmerali izotopy vody v jadre ľadu, ktoré poskytli informácie o teplote v minulosti, pričom vyššia teplota naznačovala nižšie položený ľad. Taktiež merali tlak vzduchových bublín zachytených v ľade. Nižšie položený a tenší ľad obsahuje vzduchové bubliny s vyšším tlakom.
Wollf pre CNN uviedol, že ich prekvapilo, ako rýchlo sa ľad na konci poslednej doby ľadovej stenčil. "Veľa času sme strávili overovaním, či sme pri analýze neurobili chybu," povedal.
Spoluautorka štúdie Isobel Rowellová tvrdí, že ak dôjde k ústupu ľadového príkrovu, "môžeme urobiť len veľmi málo, ak vôbec niečo, aby sme to zastavili". Preto je podľa Wollfa potrebné riešiť klimatické zmeny a vyhnúť sa týmto zlomovým bodom.
Nové údaje pomôžu zlepšiť presnosť modelov používaných vedcami na predpovedanie toho, ako bude ľadová pokrývka reagovať na budúce globálne otepľovanie.
Vedci doteraz nemali dostatok informácií o tom, kedy došlo k zmenšeniu ľadového príkrovu, uviedol glaciológ z Univerzity v Cambridgei Eric Wolff. Teraz však vedia, že v minulosti ľadová pokrývka ustupovala a stenčovala sa veľmi rýchlo a hrozí, že by sa to mohlo opakovať. "Ak začne ustupovať, bude to naozaj veľmi rýchle," povedal Wollf.
Takýto ústup ľadovcov by mohol mať katastrofálne následky na zvyšovanie hladiny morí. Západoantarktický ľadový štít obsahuje toľko vody, že po jeho rozpustení by sa hladina morí zdvihla o päť metrov a zaplavilo by pobrežné mestá po celom svete.
Kľúčovým zistením štúdie je podľa glaciológa Teda Scambosa z Univerzity v Colorade, že "množstvo nahromadeného ľadu v Antarktíde sa môže meniť veľmi rýchlo, tempom, ktoré by bolo pre pobrežné mestá ťažké zvládnuť".
Vedci analyzovali jadro ľadovca Skytrain Ice Rise. Celkovo 40 dní nepretržite vŕtali do ľadovca a následne vytiahli tenký valec ľadu. Ľadové jadro rozrezali a jeho časti zabalili do izolovaných boxov. Ľad uchovávali pri teplote mínus 20 stupňov Celzia a poslali ho do Británie, kde vedci začali s výskumom. Zmerali izotopy vody v jadre ľadu, ktoré poskytli informácie o teplote v minulosti, pričom vyššia teplota naznačovala nižšie položený ľad. Taktiež merali tlak vzduchových bublín zachytených v ľade. Nižšie položený a tenší ľad obsahuje vzduchové bubliny s vyšším tlakom.
Wollf pre CNN uviedol, že ich prekvapilo, ako rýchlo sa ľad na konci poslednej doby ľadovej stenčil. "Veľa času sme strávili overovaním, či sme pri analýze neurobili chybu," povedal.
Spoluautorka štúdie Isobel Rowellová tvrdí, že ak dôjde k ústupu ľadového príkrovu, "môžeme urobiť len veľmi málo, ak vôbec niečo, aby sme to zastavili". Preto je podľa Wollfa potrebné riešiť klimatické zmeny a vyhnúť sa týmto zlomovým bodom.
Nové údaje pomôžu zlepšiť presnosť modelov používaných vedcami na predpovedanie toho, ako bude ľadová pokrývka reagovať na budúce globálne otepľovanie.
