Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Zarífa Irán na túto situáciu reagoval veľmi rozvážne a zasiahol vojenskú základňu, z ktorej sa operácia proti Solejmánímu uskutočnila.
Autor TASR
Mníchov 15. februára (TASR) – Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v piatok vyhlásil, že Spojené štáty a Irán sa ocitli na pokraji vojny po "zbabelom" atentáte na veliteľa iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního, ktorý USA podnikli začiatkom januára na letisku v irackom Bagdade. Zaríf to vyhlásil v rozhovore pre televíziu NBC.
Uviedol v ňom, že "sme boli veľmi blízko k vojne, pretože Spojené štáty začali agresívny útok proti Iránu a urobili to zbabelo. Nemohli zdolať Solejmáního na bojisku, tak ho zasiahli pod pláštikom noci pomocou dronu vypusteného z auta určeného na plnenie mierovej misie."
Podľa Zarífa Irán na túto situáciu reagoval "veľmi rozvážne a zasiahol vojenskú základňu, z ktorej sa operácia proti Solejmánímu uskutočnila."
"Chceli sme Spojeným štátom ukázať, že Irán nemožno zničiť a že kroky proti nemu budú mať dôsledky," uviedol Zaríf. V rozhovore pre NBC tiež uviedol, že podľa jeho presvedčenia administratíva USA trpí dôsledkami "mylných predstáv a dezinformácií o Iráne." "Myslím si, že to môže spôsobiť katastrofu," varoval.
Zaríf okrem toho v rozhovore so skupinou novinárov v kuloároch Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že v kauze Solejmání sa "Spojené štáty prerátali", keďže po jeho zabití vyšli do ulíc irackých miest tisíce ľudí, aby protestovali proti prítomnosti zahraničných vojakov vo svojej krajine.
"Mučeník Solejmání je osožnejší ako generál Solejmání," konštatoval Zaríf. "Vidíme to v súvislosti s demonštráciami, ktoré sa konajú v Iraku proti prítomnosti USA," vysvetlil iránsky minister. Bezprostredne po tomto útoku, pri ktorom zahynul aj abú Mahdí Muhandis, zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) podporovaných Iránom, totiž poslanci irackého parlamentu prijali nezáväzné uznesenie o vyhostení amerických jednotiek. Vyzvali v ňom irackú vládu, aby ukončila prítomnosť cudzích vojakov v krajine a zabezpečila, že zahraničné armády nebudú zo žiadneho dôvodu využívať iracké územie, vzdušný priestor ani teritoriálne vody.
Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, riadiaci ich zahraničné operácie. Útok z 32. januára, pri ktorom prišiel o život, šokoval islamskú republiku a vyvolal obavy z novej vojny na Blízkom východe. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí prisľúbil "krutú odplatu" a vyhlásil trojdňový štátny smútok.
Iránske revolučné gardy vypálili 8. januára rakety na celkovo dve základne v irackých provinciách Anbár a Arbíl, kde sa nachádzajú príslušníci amerických a spojeneckých ozbrojených síl.
Uviedol v ňom, že "sme boli veľmi blízko k vojne, pretože Spojené štáty začali agresívny útok proti Iránu a urobili to zbabelo. Nemohli zdolať Solejmáního na bojisku, tak ho zasiahli pod pláštikom noci pomocou dronu vypusteného z auta určeného na plnenie mierovej misie."
Podľa Zarífa Irán na túto situáciu reagoval "veľmi rozvážne a zasiahol vojenskú základňu, z ktorej sa operácia proti Solejmánímu uskutočnila."
"Chceli sme Spojeným štátom ukázať, že Irán nemožno zničiť a že kroky proti nemu budú mať dôsledky," uviedol Zaríf. V rozhovore pre NBC tiež uviedol, že podľa jeho presvedčenia administratíva USA trpí dôsledkami "mylných predstáv a dezinformácií o Iráne." "Myslím si, že to môže spôsobiť katastrofu," varoval.
Zaríf okrem toho v rozhovore so skupinou novinárov v kuloároch Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že v kauze Solejmání sa "Spojené štáty prerátali", keďže po jeho zabití vyšli do ulíc irackých miest tisíce ľudí, aby protestovali proti prítomnosti zahraničných vojakov vo svojej krajine.
"Mučeník Solejmání je osožnejší ako generál Solejmání," konštatoval Zaríf. "Vidíme to v súvislosti s demonštráciami, ktoré sa konajú v Iraku proti prítomnosti USA," vysvetlil iránsky minister. Bezprostredne po tomto útoku, pri ktorom zahynul aj abú Mahdí Muhandis, zástupca veliteľa irackých Jednotiek ľudovej mobilizácie (PMU) podporovaných Iránom, totiž poslanci irackého parlamentu prijali nezáväzné uznesenie o vyhostení amerických jednotiek. Vyzvali v ňom irackú vládu, aby ukončila prítomnosť cudzích vojakov v krajine a zabezpečila, že zahraničné armády nebudú zo žiadneho dôvodu využívať iracké územie, vzdušný priestor ani teritoriálne vody.
Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, riadiaci ich zahraničné operácie. Útok z 32. januára, pri ktorom prišiel o život, šokoval islamskú republiku a vyvolal obavy z novej vojny na Blízkom východe. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí prisľúbil "krutú odplatu" a vyhlásil trojdňový štátny smútok.
Iránske revolučné gardy vypálili 8. januára rakety na celkovo dve základne v irackých provinciách Anbár a Arbíl, kde sa nachádzajú príslušníci amerických a spojeneckých ozbrojených síl.
