Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. september 2024Meniny má Konštantín
< sekcia Zahraničie

Zasadnutie nového francúzskeho Národného zhromaždenia bude 18. júla

Na snímke pracovník volebnej komisie vysypáva schránku s volebnými lístkami v 2. kole predčasných parlamentných volieb 7. júla 2024 vo francúzskom Schiltgheime. Foto: TASR/AP

Ustanovujúcemu zasadnutiu parlamentu bude predsedať vekom najstarší zvolený poslanec, ktorému bude asistovať šestica vekom najmladších poslancov.

Paríž 8. júla (TASR) - Ustanovujúce zasadnutie francúzskeho Národného zhromaždenia, ktoré vzišlo z predčasných volieb, sa bude konať 18. júla. V programe tejto schôdze bude aj voľba predsedu, informovala v pondelok spravodajská stanica France 24, na ktorú sa odvoláva TASR.

Časť z 577 poslancov zvolených v dvoch kolách predčasných volieb 30. júna a 7. júla sa v pondelok zišla v sídle parlamentu v Bourbonskom paláci, aby sa začali oboznamovať s priebehom zasadnutí a budúcim programom. Ďalšie takéto stretnutie je naplánované na utorok.

Ustanovujúcemu zasadnutiu parlamentu bude predsedať vekom najstarší zvolený poslanec, ktorému bude asistovať šestica vekom najmladších poslancov. Doyen parlamentu bude viesť aj voľbu predsedu, ktorý vo funkcii vystrieda Yaël Braun-Pivetovú.

Predseda Národného zhromaždenia je v poradí štvrtým ústavným činiteľom. Má významné právomoci - vymenúva napr. členov Ústavnej rady či mediálneho regulačného úradu a riadi parlamentnú rozpravu na verejných zasadnutiach.

Očakáva sa, že 18. júla bude ukončené aj formovanie poslaneckých klubov, ktorý musí byť zložený z najmenej 15 poslancov.

V ďalších dňoch poslanci zvolia šiestich podpredsedov zhromaždenia, 12 tajomníkov a určia troch kvestorov zodpovedných za financie parlamentu. Voliť budú aj predsedov ôsmich stálych výborov: finančného, kultúrneho, hospodárskeho, zahraničného, sociálneho, branného, legislatívneho a výboru pre trvalo udržateľný rozvoj. Ustanovujúca schôdza by mala by ukončená 2. augusta.

Parlament, ktorý prezident Emmanuel Macron rozpustil po víťazstve krajnej pravice v eurovoľbách, mal prerušiť svoje zasadnutie 12. júla kvôli olympijským hrám.

Druhé kolo volieb sa skončilo prekvapujúco, keď najviac najviac mandátov - 184 - získal ľavicový blok Nový ľudový front (NFP) združujúci krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) so 78 poslancami, komunistov (PCF/9 mandátov), Socialistickú stranu (PS/69 mandátov) a zelených (Európa Ekológia-Zelení; EELV/28 mandátov). Desať ľavicových poslancov je stranícky nezaradených.

Ako vyplýva z konečných výsledkov zverejnených aj na webe denníka Le Figaro, druhé miesto v počte poslancov pripadlo prezidentskej väčšine, ktorá sa o priazeň voličov uchádzala ako centristický blok Spolu (ENS). V parlamente ho bude zastupovať 166 poslancov: z nich 99 kandidovalo za Macronovu stranu Obroda (RE), 33 za Demokratické hnutie (MoDem), 26 za stranu Horizonty (Horizons), založenú expremiérom Édouardom Philippom, a ôsmi sú stranícky nezaradení.

Krajne pravicové Národné združenie (RN) získalo od voličov 143 mandátov vrátane 17 prebehlíkov od Republikánov (LR) pod vedením Érica Ciottiho.

"Klasickú" pravicu budú v parlamente zastupovať 65 poslanci strany Republikáni. Nezaradených v tejto časti politického spektra je ďalších deväť poslancov.

Rozhodovať o 577 poslancoch Národného zhromaždenia prišlo 66,63 percenta oprávnených voličov, dodal Le Figaro.