V súlade s návrhom má dôjsť k intenzívnejšiemu zalesňovaniu, ako aj obnove mokradí a prirodzeného voľného toku riek.
Autor TASR
Brusel 10. novembra (TASR) - Zástupcovia Európskeho parlamentu a členských krajín EÚ dosiahli vo štvrtok pred polnocou dohodu ohľadom návrhu zákona o biodiverzite, ktorý je zameraný na obnovu pôdnych a vodných biotopov v krajinách EÚ. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a AFP.
V súlade s návrhom má dôjsť k intenzívnejšiemu zalesňovaniu, ako aj obnove mokradí a prirodzeného voľného toku riek.
Zákon o obnove prírody v EÚ si kladie za cieľ, aby Európska únia do roku 2030 zaviedla opatrenia na obnovu ekosystémov v minimálne 20 percentách suchozemských a 20 percentách morských oblastí eurobloku; do roku 2050 by sa mali obnoviť všetky ekosystémy, ktoré to potrebujú.
Podľa údajov EÚ je približne 80 percent biotopov eurobloku v zlom stave. Okrem toho hrozí vyhynutie desiatim percentám druhov včiel a motýľov, pričom 70 percent pôdy je v nevyhovujúcom stave.
Prijatiu zákona predchádzali ostré spory, čiastočne spôsobené obavami z rozsiahlych obmedzení pre poľnohospodárov. Najmä konzervatívna Európska ľudová strana (EPP) sa stavala proti tejto iniciatíve a snažila sa ju úplne zmariť.
Pod tlakom EPP sa mnohé požiadavky zmiernili. Vďaka prijatému kompromisu nebudú poľnohospodári v budúcnosti povinní poskytnúť určité percento svojej pôdy na opatrenia šetrné k životnému prostrediu, čoho sa obávali.
Zákon ešte musia schváliť členské štáty EÚ a Európsky parlament, čo po dosiahnutí predbežnej dohody oboch strán býva obvykle už iba formalita. V tomto prípade však podľa DPA nie je úplne jasné, či za kompromisný návrh bude hlasovať dostatočný počet europoslancov z EPP, aby tak získal potrebnú väčšinu.
V súlade s návrhom má dôjsť k intenzívnejšiemu zalesňovaniu, ako aj obnove mokradí a prirodzeného voľného toku riek.
Zákon o obnove prírody v EÚ si kladie za cieľ, aby Európska únia do roku 2030 zaviedla opatrenia na obnovu ekosystémov v minimálne 20 percentách suchozemských a 20 percentách morských oblastí eurobloku; do roku 2050 by sa mali obnoviť všetky ekosystémy, ktoré to potrebujú.
Podľa údajov EÚ je približne 80 percent biotopov eurobloku v zlom stave. Okrem toho hrozí vyhynutie desiatim percentám druhov včiel a motýľov, pričom 70 percent pôdy je v nevyhovujúcom stave.
Prijatiu zákona predchádzali ostré spory, čiastočne spôsobené obavami z rozsiahlych obmedzení pre poľnohospodárov. Najmä konzervatívna Európska ľudová strana (EPP) sa stavala proti tejto iniciatíve a snažila sa ju úplne zmariť.
Pod tlakom EPP sa mnohé požiadavky zmiernili. Vďaka prijatému kompromisu nebudú poľnohospodári v budúcnosti povinní poskytnúť určité percento svojej pôdy na opatrenia šetrné k životnému prostrediu, čoho sa obávali.
Zákon ešte musia schváliť členské štáty EÚ a Európsky parlament, čo po dosiahnutí predbežnej dohody oboch strán býva obvykle už iba formalita. V tomto prípade však podľa DPA nie je úplne jasné, či za kompromisný návrh bude hlasovať dostatočný počet europoslancov z EPP, aby tak získal potrebnú väčšinu.