Dublin/Bratislava 18. apríla (TASR) - Na Veľkonočný pondelok 18. apríla 1949 nadobudol účinnosť Zákon o Írskej republike, ktorý ukončil posledné formálne zväzky Írska s Veľkou Britániou. V zákone bolo zakotvené, že vzniká Írska republika s 26 grófstvami, čím bol tiež potvrdený status Severného Írska ako súčasti Veľkej Británie. Týmto aktom vyvrcholil boj Írov za nezávislosť. Vo štvrtok 18. apríla uplynie 70 rokov od tejto historickej udalosti.

Boj za nezávislosť tejto ostrovnej krajiny trval dlhé stáročia. Od čias Svätého Patrika, kresťanského misionára, ktorého do Írska privliekli v 5. storočí n.l. ako otroka z rímskej osady v Británii, sa Íri začali obracať na kresťanskú vieru. Obdobie rozmachu v 6. až 8. storočí prerušili vpády Vikingov. V roku 1171 sa pri Waterforde vylodil s veľkou armádou anglický kráľ Henrich II.

Jedno z prvých protianglických povstaní sa datuje z roku 1366, kedy boli prijaté tzv. Kilkennyské výnosy (The Statutes of Kilkenny), ktoré napríklad zakazovali používať írsky jazyk a nosiť tradičný írsky odev.

V roku 1541 prijal kráľ Henrich VIII. od írskeho parlamentu titul Kráľ Írska. Anglický vplyv sa pokúšal v Írsku presadiť pokojnou cestou. Politika anglickej vládnej moci však diskriminovala katolíkov, čo viedlo k periodicky sa opakujúcim povstaniam a odboju. V oblasti Ulsteru zúrila ku koncu 16. storočia vojna, v ktorej Íri dokonca požiadali o pomoc Španielsko, ako úhlavného nepriateľa Angličanov. V roku 1601 však utrpeli porážku a po podpise mierovej zmluvy v roku 1603 bolo Írsko definitívne podrobené Anglicku.

V roku 1798 došlo v Írsku k povstaniu, ktoré však bolo potlačené. Zákon o únii (Act of Union) z roku 1800 vytvoril medzi Britániou a Írskom úniu. Bojovníkom proti únii a za írsku nezávislosť bol predovšetkým právnik a politik Daniel O'Connell (1775 - 1847).

Na Veľkonočný pondelok 24. apríla 1916 začali írski stúpenci nezávislosti v Dubline povstanie, ktoré bolo rýchlo a tvrdo potlačené.

Rozhodujúce boli voľby írskych zástupcov do britského parlamentu 28. decembra 1918, ktoré vyhralo politické zoskupenie Sinn Féin (My sami). V parlamente získalo 73 zo 105 kresiel určených pre Írsko. Krátko potom prvý nezávislý írsky parlament v Dubline schválil 21. januára 1919 ústavu a vyhlásil nezávislosť Írskej republiky. Zároveň sformoval dočasnú vládu, za predsedu ktorej bol zvolený Éamon de Valera, v tom čase väznený v Anglicku.

Nasledoval ďalší konflikt, ktorý sa skončil 6. decembra 1921 uzavretím anglo-írskej dohody. Podľa nej sformovalo 6 grófstiev na severovýchode Ulsteru svoj vlastný severoírsky parlament. V súlade so zmluvou vytvorilo ostatných 26 grófstiev Slobodný írsky štát.

Avšak až spomínaný Zákon o Írskej republike, ktorý nadobudol účinnosť pred 70 rokmi, sa stal zavŕšením dlhého boja za nezávislosť. Írsko zároveň opustilo v roku 1949 britské Spoločenstvo národov (Commonwealth), ktoré v súčasnosti združuje 53 krajín bývalého britského impéria.

Írsko má rozlohu 70.273 km2, počtom obyvateľov (4,8 milióna) je podobné Slovensku. Je parlamentnou republikou, ktorú tvorí 26 grófstiev, pričom prezident plní zväčša protokolárne záležitosti.

Do Európskeho spoločenstva vstúpilo Írsko v roku 1973 a bolo v tom čase jeho najchudobnejším štátom. Časom sa však írska ekonomika zaradila medzi najmodernejšie na svete. Vyše 50 percent írskeho vývozu smeruje do EÚ. Írsko má v rámci EÚ po Luxembursku druhý najvyšší HDP na obyvateľa.

V týchto dňoch však európskych politikov zamestnáva v súvislosti s brexitom najmä 500 kilometrov dlhá hranica medzi Írskou republikou a Severným Írskom, ktorá bola v minulosti symbolom rozdelenia zeleného ostrova. Vyriešenie otázky režimu na hranici je jedným z najcitlivejších bodov rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Írska republika, krajina typická najmä svojou zelenou farbou, trojlístkami a dobrým pivom, je rodiskom viacerých slávnych po anglicky píšucich spisovateľov napríklad Oscara Wilda, či Georga Bernarda Shawa alebo svetovo známych rockových skupín i spevákov ako U2 a Sinéad O'Connor.

Sídlo amerických prezidentov - Biely dom navrhol taktiež Ír, architekt James Hoban.