Hamburg/Bratislava 17. júla (TASR) - Šestnásť rokov viedla krajinu cez početné krízy a svojimi činmi i postojmi formovala nemeckú aj medzinárodnú politiku. Bola prvou ženou, ktorá po svojich siedmich predchodcoch zasadla do kresla spolkového kancelára. Angela Merkelová, "železná lady" nemeckej politiky, bude mať v stredu 17. júla 70 rokov.

"Ossi Biene", čiže "včielka z východného Nemecka", ako ju tiež prezývali nemecké médiá, objavil pre veľkú politiku bývalý kancelár Helmut Kohl. Nechýbalo veľa a talentovaná žiačka mohla svojho učiteľa tromfnúť. Keby totiž zotrvala v úrade do 19. decembra 2021, prekonala by rekord kancelára nemeckého zjednotenia a stala by sa najdlhšie vládnucim šéfom spolkového kabinetu v dejinách Nemecka. Helmut Kohl zastával post spolkového kancelára 5870 dní - Angele Merkelovej chýbalo na prekonanie rekordu už len 11 dní.

Angela Merkelová, rodným meno Angela Dorothea Kasnerová, sa narodila 17. júla 1954 v západonemeckom prístavnom meste Hamburg ako prvé dieťa evanjelického farára. Už niekoľko týždňov po jej narodení sa však rodina presťahovala do Nemeckej demokratickej republiky (NDR), do dedinky Quitzow v spolkovej krajine Brandenbursko, kde jej otec prijal miesto farára.

Počas štúdia fyziky na Univerzite v Lipsku sa v roku 1977 vydala za študenta chémie Ulricha Merkela, s ktorým sa rozviedla v roku 1982. Od 30. decembra 1998 žije so svojím druhým manželom, kvantovým chemikom Joachimom Sauerom.

Do pádu berlínskeho múru sa o politiku vôbec nezaujímala. V decembri 1989 ale vstúpila do novovzniknutej strany Demokratické prebudenie (Demokratischer Aufbruch). Táto strana sa v nasledujúcom roku zlúčila s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Angela Merkelová sa stala jej členkou.

V prvých celonemeckých parlamentných voľbách po opätovnom zjednotení Nemecka, ktoré sa konali 2. decembra 1990, zasadla prvýkrát v Spolkovom sneme. Poslankyňou Bundestagu bola viac než 30 rokov.

V januári 1991 sa stala ministerkou pre ženy a mládež v kabinete Helmuta Kohla. Od novembra 1994 do októbra 1998 bola v Kohlovej vláde ministerkou ochrany životného prostredia, prírody a bezpečnosti jadrových reaktorov.

Bola to však práve Angela Merkelová, ktorá po vypuknutí finančnej aféry CDU kvôli machináciám so sponzorskými darmi ako prvá v decembri 1999 verejne vyhlásila, že éra Helmuta Kohla sa skončila a strana sa musí so svojim dlhoročným predsedom rozísť.

Ako prvú ženu v histórii CDU si ju nemeckí kresťanskí demokrati zvolili 10. apríla 2000 v Essene za šéfku strany; predsedníčkou CDU bola až do 7. decembra 2018.

Na čelo spolkovej vlády sa Angela Merkelová postavila ako prvá žena v dejinách Nemecka 22. novembra 2005. Zároveň sa stala vo veku 51 rokov najmladším kancelárom. Na tomto poste zotrvala do 8. decembra 2021.

Hoci prebehlo viacero kríz, počas jej vlády zaznamenala nemecká ekonomika nebývalý rozkvet. HDP na osobu vzrástol o 43-percent a miera nezamestnanosti sa znížila z 11,7 percenta v roku 2005 na 5,1 percenta v čase, keď úrad odovzdávala. V súčasnosti sa pohybuje okolo šiestich percent.

Angela Merkelová bola často označovaná za faktickú líderku Európskej únie. Časopis Forbes ju viackrát vyhlásil za najmocnejšiu ženu sveta a v roku 2015 získala ocenenie Osobnosť roka časopisu Time ako "vytrvalá morálna vodkyňa".

Posledné roky jej vládnutia sa spájali najmä s utečeneckou krízou a s jej neslávnym vyhlásením "Zvládneme to!" ("Wir schaffen das!"), ktoré zaznelo 31. augusta 2015, tvrdiac, že Nemecko je schopné prijať veľký počet migrantov.

Dlhoročná šéfka spolkovej vlády čelí doma kritike najmä za svoju politiku voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a za to, že Nemecko zostalo dlhodobo závislé od ruskej energie. Okrem toho jej vyčítajú aj rozhodnutie z roku 2011 ukončiť využívanie jadrovej energie a tiež spomínané rozhodnutie prijať v Nemecku viac než jeden milión utečencov a žiadateľov o azyl.

Napriek tejto kritike si prevzala v apríli 2023 z rúk prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera najvyššie štátne vyznamenanie krajiny - Veľkokríž Radu za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko v špeciálnom vyhotovení. Toto vyznamenanie dovtedy udelili iba dvom štátnikom - bývalým kancelárom Konradovi Adenauerovi a Helmutovi Kohlovi.

Dlho očakávané politické memoáre najdlhšie vládnucej ženy Nemecka nazvané Sloboda s podtitulom Spomienky 1954 - 2021 (Freiheit, Erinnerungen 1954 - 2021), ktoré napísala spolu so svojou dlhoročnou politickou poradkyňou Beate Baumannovou, sa má na pultoch kníhkupectiev vo vyše tridsiatich krajinách sveta objaviť 26. novembra tohto roku.