Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Miloš Zeman pripustil, že k hlasovaniu o dôvere by mohlo dôjsť v prvej či druhej dekáde júla. Personálne zloženie kabinetu komentovať nechcel.
Autor TASR
,aktualizované Praha 6. júna (TASR) - Český prezident Miloš Zeman v stredu vymenoval na Pražskom hrade Andreja Babiša po druhý raz za premiéra. Babiš sa po prvom vymenovaní neúspešne pokúsil zostaviť menšinový kabinet, ktorý nezískal dôveru Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR a uplynulé štyri mesiace vládne v demisii.
Babiš zložil do rúk prezidenta sľub krátko po 14.00 h, informoval spravodajský portál Novinky.cz.
Zeman následne staronovému premiérovi zablahoželal a požiadal ho, aby mu v "primeranom čase" predložil zoznam členov vlády, aby sa s nimi mohol zoznámiť. Babišovi poprial, aby kabinet získal dôveru Snemovne. Babiš prezidentovi sľúbil, že bude plniť predvolebné sľuby.
Zeman pripustil, že k hlasovaniu o dôvere by mohlo dôjsť v prvej či druhej dekáde júla. Personálne zloženie kabinetu komentovať nechcel.
"Minimálna primeraná doba je doba po 15. júni. V tom čase už budú známe výsledky vnútrostraníckeho referenda ČSSD," povedal Zeman, ktorý nevylúčil, že by mohol kabinet prísť do Snemovne podporiť pri hlasovaní o dôvere.
"Určite sa budeme ponáhľať," uviedol Babiš ohľadom vzniku vlády. "Dúfajme, že ten druhý pokus dopadne pozitívne," verí nový premiér.
Snemovňa môže o dôvere vláde hlasovať do 11. júla, vyhlásil podľa Českej televízie (ČT) Babiš.
Prezident už 28. mája spresnil, že Babiša, lídra hnutia ANO, vymenuje druhýkrát za premiéra do polovice júna. Babišova druhá vláda by mohla vzniknúť v spolupráci so sociálnymi demokratmi (ČSSD) a s podporou komunistov (KSČM).
Babiš musí predstaviť prezidentovi mená budúcich ministrov do 14 dní.
Andrej Babiš sa narodil 2. septembra 1954 v Bratislave. Je absolventom bratislavskej Vysokej školy ekonomickej (VŠE).
Štart jeho kariéry je spojený so slovenským podnikom zahraničného obchodu Petrimex, kde ako obchodný delegát zastupoval v druhej polovici 90. rokov minulého storočia tuzemské podniky v Maroku. Bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Po Nežnej revolúcii (1989) sa vrátil do Petrimexu, kde pred rozpadom československej federácie založil zastúpenie Slovenskej republiky v Českej republike (ČR). Tesne po rozdelení krajiny vznikla firma Agrofert.
Kabinet českej vlády Miloša Zemana v roku 2001 rozhodol, že Agrofertu predá spoločnosť Unipetrol. Spojil tak dve najväčšie firmy v českej chémii a urobil z nich koncern Agrofert. Od júna 2013 spadá pod Agrofert aj mediálny dom MAFRA, ktorý vydáva aj celoštátne denníky Mladá fronta DNES a Lidové noviny. Z vedenia Agrofertu Babiš odišiel v januári 2014. V roku 2017 Babiš previedol majetok svojich firiem do dvoch zverenských fondov.
České občianstvo získal Babiš v roku 2000. Tvrdil, že zo Slovenska ho vyhnali ľudia z okruhu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a na neho napojené ekonomické štruktúry.
Politické hnutie ANO sa profilovalo od jesene roku 2011 najprv ako občianska iniciatíva pod názvom ANO 2011. Lídrom iniciatívy a neskôr politického hnutia sa od jeho počiatku stal Andrej Babiš. Ako politické hnutie bolo ANO zaregistrované 11. mája 2012. V auguste 2012 bol za predsedu na sneme delegátmi zvolený Babiš, ktorý tento post zastáva dodnes.
Od 26. októbra 2013 je Babiš poslancom parlamentu. V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v ČR konali 25. a 26. októbra 2013, získalo ANO 18,7 percenta hlasov a v dolnej komore českého parlamentu obsadilo 46 kresiel. ANO sa po Českej strane sociálnodemokratickej (ČSSD), ktorá získala 21,2 percenta hlasov, stalo druhou najúspešnejšou stranou. Po parlamentných voľbách 6. januára 2014 podpísali ANO, ČSSD a Kresťanská a demokratická únia - Československá ľudová strana (KDÚ-ČSL) koaličnú dohodu. Prezident ČR Miloš Zeman vymenoval vládu 29. januára 2014. Hnutie Andreja Babiša získalo vo vláde premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) šesť rezortov. Podpredsedom vlády a ministrom financií sa stal Andrej Babiš. Sobotka podal 5. mája 2017 návrh na odvolanie Babiša z funkcie podpredsedu vlády a ministra financií. Český prezident Miloš Zeman Babiša odvolal 24. mája 2017.
Prezident ČR Miloš Zeman vymenoval víťaza volieb a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za premiéra 6. decembra 2017, jeho menšinovú vládu potom až 13. decembra 2017. Deň potom, ako Babišov kabinet pri hlasovaní 16. januára 2018 nezískal dôveru poslancov, podal Babiš demisiu. Prezident Zeman ju 24. januára toho roku prijal a zároveň opäť poveril Babiša zostavením novej vlády.
Podľa finančného časopisu Forbes predstavovalo jeho imanie v marci 2013 2,0 miliardy dolárov, čím sa stal 736. najbohatším človekom sveta. Jeho majetky však naďalej rastú.
1. vláda
Premiér: Václav Klaus
2. 7. 1992 – 4. 7. 1996
Vláda vznikla po parlamentných voľbách v roku 1992, ktoré boli zároveň poslednými spoločnými voľbami v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Klausov kabinet podal demisiu 2. júla 1996 s tým, že novú vládu prezident Václav Havel vymenoval o dva dni neskôr.
2. vláda
Premiér: Václav Klaus
4. 7. 1996 – 2. 1. 1998
Novú 16-člennú vládu premiéra Klausa v Trónnej sále Pražského hradu vymenoval prezident Havel. Klausova Občianska demokratická strana (ODS) mala vo vláde osem ministrov vrátane premiéra, Kresťanská a demokratická únia - Československá strana ľudová (KDÚ-ČSL) a Občianska demokratická aliancia (ODA) po štyroch ministroch. Klaus podal demisiu 30. novembra 1997 v reakcii na škandál spojený s financovaním jeho strany. Koalíciu opustili ODA a KDÚ-ČSL.
3. vláda
Premiér: Josef Tošovský
2. 1. 1998 – 22. 7. 1998
Zostavením novej vlády bol poverený Josef Tošovský. Jeho nový a dočasný kabinet s účasťou nestraníkov vymenoval prezident Havel. Predčasné voľby v Česku sa konali 19. a 20. júna 1998.
4. vláda
Premiér: Miloš Zeman
22. 7. 1998 – 15. 7. 2002
Novú vládu premiéra Miloša Zemana (Česká strana sociálnodemokratická, ČSSD) na Pražskom hrade vymenoval prezident Havel. Vláda mala 18 členov, nominantov ČSSD. Politickú podporu vláde zabezpečovala tzv. opozičná zmluva s ODS.
5. vláda
Premiér: Vladimír Špidla
15. 7. 2002 – 4. 8. 2004
Prezident Havel vymenoval 16 ministrov novej vlády pod vedením premiéra Vladimíra Špidlu (ČSSD). V novej vláde, ktorá bola dovtedy vekovo najmladšia v histórii Českej republiky, zasadlo 11 sociálnych demokratov, traja zástupcovia Únie slobody-DEU a traja nominanti KDU-ČSL.
6. vláda
Premiér: Stanislav Gross
4. 8. 2004 – 25. 4. 2005
Po dvoch rokoch pôsobenia svojho kabinetu skončil Špidla ako premiér pre vnútrostranícke nezhody. Prezident Klaus oficiálne vymenoval novú vládu 34-ročného premiéra Stanislava Grossa. Nezmenila sa vládna koalícia a dokonca ani dve tretiny ministrov. Pôsobenie Grossa vo funkcii predčasne ukončila aféra s financovaním jeho bytu.
7. vláda
Premiér: Jiří Paroubek
25. 4. 2005 – 4. 9. 2006
Nástupcom premiéra Grossa, ktorý 25. apríla 2005 podal demisiu, sa stal sociálny demokrat Jiří Paroubek. Prezident Klaus ho vymenoval za premiéra a poveril ho zostavením novej vlády. Jej zloženie bolo podobné Grossovej vláde.
8. vláda
Premiér: Mirek Topolánek
4. 9. 2006 – 9. 1. 2007
Prezident Klaus vymenoval novú vládu, ktorú tvorilo deväť členov ODS a šesť nestraníckych odborníkov. Predsedom vlády sa stal šéf ODS Mirek Topolánek. Menšinová vláda ODS vystriedala koaličný kabinet sociálneho demokrata Paroubka. Nepodarilo sa jej však získať dôveru Poslaneckej snemovne.
9. vláda
Premiér: Mirek Topolánek
9. 1. 2007 – 8. 5. 2009
Druhá Topolánkova vláda vzišla z koaličnej dohody ODS s KDU-ČSL a Stranou zelených. Kabinet mal 18 členov, z toho polovicu kresiel obsadila ODS, päť kresťanskí demokrati a štyri kreslá Zelení. Vláde vyslovil parlament 24. marca nedôveru. Topolánkov kabinet dovládol v demisii.
10. vláda
Premiér: Jan Fischer
8. 5. 2009 – 13. 7. 2010
Prezident Klaus vymenoval 16 členov novej vlády premiéra Jana Fischera. Tzv. úradnícka vláda vznikla na základe politickej dohody ČSSD, ODS, Strany zelených a KDU-ČSL na preklenutie obdobia medzi vyslovením nedôvery predošlému premiérovi Topolánkovi a predčasnými voľbami na jeseň 2009. Tie sa napokon nekonali a Fischerova vláda vydržala až do riadnych volieb v máji 2010. Fischer podal demisiu 25. júna 2010, prezident Klaus ho poveril vykonávaním funkcie až do vymenovania vlády Petra Nečasa 13. júla 2010.
11. vláda
Premiér: Petr Nečas
13. 7. 2010 – 10. 7. 2013
Prezident Klaus vymenoval do funkcií nových ministrov vlády premiéra Petra Nečasa. Česko malo po 14 mesiacoch plnohodnotnú politickú vládu, ktorá vzišla z májových volieb. Podieľali sa na nej ODS (šesť kresiel), TOP 09 (päť miest) a Veci Verejné (VV – štyri kreslá). Nečas podal demisiu 17. júna 2013 v súvislosti s aférou okolo jeho spolupracovníčky Jany Nagyovej. Prezident Miloš Zeman ho poveril vykonávaním funkcie do vymenovania nového kabinetu.
12. vláda
Premiér: Jiří Rusnok
10. 7. 2013 – 29. 1. 2014
Prezident Zeman vymenoval novú 15-člennú úradnícku vládu pod vedením ekonóma Jiřího Rusnoka, ktorá sa stala v poradí 12. vládou a treťou úradníckou vládou v dejinách Česka. Jeho vláda nezískala 7. augusta dôveru na pôde Poslaneckej snemovne. Prezident Zeman poveril Rusnoka, aby jeho vláda v demisii dovládla až do predčasných volieb, ktoré odhlasovali poslanci v termíne 25.-26. októbra 2013.
13. vláda
Premiér: Bohuslav Sobotka
29. 1. 2014 – 13. 12. 2017
Deväťdesiatpäť dní po predčasných voľbách vymenoval prezident Zeman novú koaličnú vládu Bohuslava Sobotku. Nový kabinet mal 17 členov, osem za ČSSD, šesť za hnutie ANO Andreja Babiša a troch za KDU-ČSL. Sobotkova vláda bola len treťou v poradí, ktorá dovládla až do konca riadneho volebného obdobia.
14. vláda
Premiér: Andrej Babiš
13. 12. 2017 - doteraz
Prezident Zeman vymenoval víťaza volieb a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za premiéra 6. decembra 2017, jeho menšinovú vládu potom až o týždeň, 13. decembra. Deň po tom, ako Babišov kabinet pri hlasovaní 16. januára 2018 nezískal dôveru poslancov, podal Babiš demisiu. Prezident Zeman ju 24. januára prijal a poveril Babiša zostavením novej vlády. O jej vzniku Babiš rokoval s ČSSD.
Babiš zložil do rúk prezidenta sľub krátko po 14.00 h, informoval spravodajský portál Novinky.cz.
Zeman následne staronovému premiérovi zablahoželal a požiadal ho, aby mu v "primeranom čase" predložil zoznam členov vlády, aby sa s nimi mohol zoznámiť. Babišovi poprial, aby kabinet získal dôveru Snemovne. Babiš prezidentovi sľúbil, že bude plniť predvolebné sľuby.
Zeman pripustil, že k hlasovaniu o dôvere by mohlo dôjsť v prvej či druhej dekáde júla. Personálne zloženie kabinetu komentovať nechcel.
"Minimálna primeraná doba je doba po 15. júni. V tom čase už budú známe výsledky vnútrostraníckeho referenda ČSSD," povedal Zeman, ktorý nevylúčil, že by mohol kabinet prísť do Snemovne podporiť pri hlasovaní o dôvere.
"Určite sa budeme ponáhľať," uviedol Babiš ohľadom vzniku vlády. "Dúfajme, že ten druhý pokus dopadne pozitívne," verí nový premiér.
Snemovňa môže o dôvere vláde hlasovať do 11. júla, vyhlásil podľa Českej televízie (ČT) Babiš.
Prezident už 28. mája spresnil, že Babiša, lídra hnutia ANO, vymenuje druhýkrát za premiéra do polovice júna. Babišova druhá vláda by mohla vzniknúť v spolupráci so sociálnymi demokratmi (ČSSD) a s podporou komunistov (KSČM).
Babiš musí predstaviť prezidentovi mená budúcich ministrov do 14 dní.
Profil českého premiéra Andreja Babiša
Andrej Babiš sa narodil 2. septembra 1954 v Bratislave. Je absolventom bratislavskej Vysokej školy ekonomickej (VŠE).
Štart jeho kariéry je spojený so slovenským podnikom zahraničného obchodu Petrimex, kde ako obchodný delegát zastupoval v druhej polovici 90. rokov minulého storočia tuzemské podniky v Maroku. Bol členom Komunistickej strany Československa (KSČ). Po Nežnej revolúcii (1989) sa vrátil do Petrimexu, kde pred rozpadom československej federácie založil zastúpenie Slovenskej republiky v Českej republike (ČR). Tesne po rozdelení krajiny vznikla firma Agrofert.
Kabinet českej vlády Miloša Zemana v roku 2001 rozhodol, že Agrofertu predá spoločnosť Unipetrol. Spojil tak dve najväčšie firmy v českej chémii a urobil z nich koncern Agrofert. Od júna 2013 spadá pod Agrofert aj mediálny dom MAFRA, ktorý vydáva aj celoštátne denníky Mladá fronta DNES a Lidové noviny. Z vedenia Agrofertu Babiš odišiel v januári 2014. V roku 2017 Babiš previedol majetok svojich firiem do dvoch zverenských fondov.
České občianstvo získal Babiš v roku 2000. Tvrdil, že zo Slovenska ho vyhnali ľudia z okruhu Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a na neho napojené ekonomické štruktúry.
Politické hnutie ANO sa profilovalo od jesene roku 2011 najprv ako občianska iniciatíva pod názvom ANO 2011. Lídrom iniciatívy a neskôr politického hnutia sa od jeho počiatku stal Andrej Babiš. Ako politické hnutie bolo ANO zaregistrované 11. mája 2012. V auguste 2012 bol za predsedu na sneme delegátmi zvolený Babiš, ktorý tento post zastáva dodnes.
Od 26. októbra 2013 je Babiš poslancom parlamentu. V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa v ČR konali 25. a 26. októbra 2013, získalo ANO 18,7 percenta hlasov a v dolnej komore českého parlamentu obsadilo 46 kresiel. ANO sa po Českej strane sociálnodemokratickej (ČSSD), ktorá získala 21,2 percenta hlasov, stalo druhou najúspešnejšou stranou. Po parlamentných voľbách 6. januára 2014 podpísali ANO, ČSSD a Kresťanská a demokratická únia - Československá ľudová strana (KDÚ-ČSL) koaličnú dohodu. Prezident ČR Miloš Zeman vymenoval vládu 29. januára 2014. Hnutie Andreja Babiša získalo vo vláde premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) šesť rezortov. Podpredsedom vlády a ministrom financií sa stal Andrej Babiš. Sobotka podal 5. mája 2017 návrh na odvolanie Babiša z funkcie podpredsedu vlády a ministra financií. Český prezident Miloš Zeman Babiša odvolal 24. mája 2017.
Prezident ČR Miloš Zeman vymenoval víťaza volieb a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za premiéra 6. decembra 2017, jeho menšinovú vládu potom až 13. decembra 2017. Deň potom, ako Babišov kabinet pri hlasovaní 16. januára 2018 nezískal dôveru poslancov, podal Babiš demisiu. Prezident Zeman ju 24. januára toho roku prijal a zároveň opäť poveril Babiša zostavením novej vlády.
Podľa finančného časopisu Forbes predstavovalo jeho imanie v marci 2013 2,0 miliardy dolárov, čím sa stal 736. najbohatším človekom sveta. Jeho majetky však naďalej rastú.
Prehľad vlád v Česku od roku 1992 po súčasnosť
1. vláda
Premiér: Václav Klaus
2. 7. 1992 – 4. 7. 1996
Vláda vznikla po parlamentných voľbách v roku 1992, ktoré boli zároveň poslednými spoločnými voľbami v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Klausov kabinet podal demisiu 2. júla 1996 s tým, že novú vládu prezident Václav Havel vymenoval o dva dni neskôr.
2. vláda
Premiér: Václav Klaus
4. 7. 1996 – 2. 1. 1998
Novú 16-člennú vládu premiéra Klausa v Trónnej sále Pražského hradu vymenoval prezident Havel. Klausova Občianska demokratická strana (ODS) mala vo vláde osem ministrov vrátane premiéra, Kresťanská a demokratická únia - Československá strana ľudová (KDÚ-ČSL) a Občianska demokratická aliancia (ODA) po štyroch ministroch. Klaus podal demisiu 30. novembra 1997 v reakcii na škandál spojený s financovaním jeho strany. Koalíciu opustili ODA a KDÚ-ČSL.
3. vláda
Premiér: Josef Tošovský
2. 1. 1998 – 22. 7. 1998
Zostavením novej vlády bol poverený Josef Tošovský. Jeho nový a dočasný kabinet s účasťou nestraníkov vymenoval prezident Havel. Predčasné voľby v Česku sa konali 19. a 20. júna 1998.
4. vláda
Premiér: Miloš Zeman
22. 7. 1998 – 15. 7. 2002
Novú vládu premiéra Miloša Zemana (Česká strana sociálnodemokratická, ČSSD) na Pražskom hrade vymenoval prezident Havel. Vláda mala 18 členov, nominantov ČSSD. Politickú podporu vláde zabezpečovala tzv. opozičná zmluva s ODS.
5. vláda
Premiér: Vladimír Špidla
15. 7. 2002 – 4. 8. 2004
Prezident Havel vymenoval 16 ministrov novej vlády pod vedením premiéra Vladimíra Špidlu (ČSSD). V novej vláde, ktorá bola dovtedy vekovo najmladšia v histórii Českej republiky, zasadlo 11 sociálnych demokratov, traja zástupcovia Únie slobody-DEU a traja nominanti KDU-ČSL.
6. vláda
Premiér: Stanislav Gross
4. 8. 2004 – 25. 4. 2005
Po dvoch rokoch pôsobenia svojho kabinetu skončil Špidla ako premiér pre vnútrostranícke nezhody. Prezident Klaus oficiálne vymenoval novú vládu 34-ročného premiéra Stanislava Grossa. Nezmenila sa vládna koalícia a dokonca ani dve tretiny ministrov. Pôsobenie Grossa vo funkcii predčasne ukončila aféra s financovaním jeho bytu.
7. vláda
Premiér: Jiří Paroubek
25. 4. 2005 – 4. 9. 2006
Nástupcom premiéra Grossa, ktorý 25. apríla 2005 podal demisiu, sa stal sociálny demokrat Jiří Paroubek. Prezident Klaus ho vymenoval za premiéra a poveril ho zostavením novej vlády. Jej zloženie bolo podobné Grossovej vláde.
8. vláda
Premiér: Mirek Topolánek
4. 9. 2006 – 9. 1. 2007
Prezident Klaus vymenoval novú vládu, ktorú tvorilo deväť členov ODS a šesť nestraníckych odborníkov. Predsedom vlády sa stal šéf ODS Mirek Topolánek. Menšinová vláda ODS vystriedala koaličný kabinet sociálneho demokrata Paroubka. Nepodarilo sa jej však získať dôveru Poslaneckej snemovne.
9. vláda
Premiér: Mirek Topolánek
9. 1. 2007 – 8. 5. 2009
Druhá Topolánkova vláda vzišla z koaličnej dohody ODS s KDU-ČSL a Stranou zelených. Kabinet mal 18 členov, z toho polovicu kresiel obsadila ODS, päť kresťanskí demokrati a štyri kreslá Zelení. Vláde vyslovil parlament 24. marca nedôveru. Topolánkov kabinet dovládol v demisii.
10. vláda
Premiér: Jan Fischer
8. 5. 2009 – 13. 7. 2010
Prezident Klaus vymenoval 16 členov novej vlády premiéra Jana Fischera. Tzv. úradnícka vláda vznikla na základe politickej dohody ČSSD, ODS, Strany zelených a KDU-ČSL na preklenutie obdobia medzi vyslovením nedôvery predošlému premiérovi Topolánkovi a predčasnými voľbami na jeseň 2009. Tie sa napokon nekonali a Fischerova vláda vydržala až do riadnych volieb v máji 2010. Fischer podal demisiu 25. júna 2010, prezident Klaus ho poveril vykonávaním funkcie až do vymenovania vlády Petra Nečasa 13. júla 2010.
11. vláda
Premiér: Petr Nečas
13. 7. 2010 – 10. 7. 2013
Prezident Klaus vymenoval do funkcií nových ministrov vlády premiéra Petra Nečasa. Česko malo po 14 mesiacoch plnohodnotnú politickú vládu, ktorá vzišla z májových volieb. Podieľali sa na nej ODS (šesť kresiel), TOP 09 (päť miest) a Veci Verejné (VV – štyri kreslá). Nečas podal demisiu 17. júna 2013 v súvislosti s aférou okolo jeho spolupracovníčky Jany Nagyovej. Prezident Miloš Zeman ho poveril vykonávaním funkcie do vymenovania nového kabinetu.
12. vláda
Premiér: Jiří Rusnok
10. 7. 2013 – 29. 1. 2014
Prezident Zeman vymenoval novú 15-člennú úradnícku vládu pod vedením ekonóma Jiřího Rusnoka, ktorá sa stala v poradí 12. vládou a treťou úradníckou vládou v dejinách Česka. Jeho vláda nezískala 7. augusta dôveru na pôde Poslaneckej snemovne. Prezident Zeman poveril Rusnoka, aby jeho vláda v demisii dovládla až do predčasných volieb, ktoré odhlasovali poslanci v termíne 25.-26. októbra 2013.
13. vláda
Premiér: Bohuslav Sobotka
29. 1. 2014 – 13. 12. 2017
Deväťdesiatpäť dní po predčasných voľbách vymenoval prezident Zeman novú koaličnú vládu Bohuslava Sobotku. Nový kabinet mal 17 členov, osem za ČSSD, šesť za hnutie ANO Andreja Babiša a troch za KDU-ČSL. Sobotkova vláda bola len treťou v poradí, ktorá dovládla až do konca riadneho volebného obdobia.
14. vláda
Premiér: Andrej Babiš
13. 12. 2017 - doteraz
Prezident Zeman vymenoval víťaza volieb a predsedu hnutia ANO Andreja Babiša za premiéra 6. decembra 2017, jeho menšinovú vládu potom až o týždeň, 13. decembra. Deň po tom, ako Babišov kabinet pri hlasovaní 16. januára 2018 nezískal dôveru poslancov, podal Babiš demisiu. Prezident Zeman ju 24. januára prijal a poveril Babiša zostavením novej vlády. O jej vzniku Babiš rokoval s ČSSD.
