Praha 24. januára (TASR) - Vyjadrenia ministra zahraničných vecí ČR Karla Schwarzenberga, ktoré na margo Benešových dekrétov odzneli v kampani medzi dvoma kolami českých prezidentských volieb, výrazne zhoršili vzťahy so Slovenskom.

V úvode dnešného záverečného televízneho duelu oboch prezidentských kandidátov na pôde pražského Divadla Hybernia to pred kamerami verejnoprávnej Českej televízie povedal Schwarzenbergov súper Miloš Zeman, ktorý spomenul tak reakciu slovenského premiéra Roberta Fica i ďalšieho slovenského politika Jána Čarnogurského.

Na otázku, či bolo v predvolebnej kampani vhodné venovať taký priestor práve tejto problematike, Miloš Zeman uviedol, že v polarizovanej spoločnosti by sa kandidáti mali skôr zaoberať dianím v ČR, ako zahraničnou politikou, s čím v podstate súhlasil aj Karel Schwarzenberg. Súčasne však poznamenal, že napriek tomu sa Zeman nepresným citovaním jeho slov usiloval vedome zneistiť obyvateľstvo v pohraničí a využíval to v kampani.

V priebehu duelu sa obaja vyjadrili aj k hroziacemu vystúpeniu Veľkej Británie z Európskej únie, o ktorom sa bude rozhodovať v referende. Miloš Zeman by urobil v pozícii prezidenta maximum pre to, aby Veľká Británia zostala členom EÚ, pretože jej odchod by podľa jeho názoru nebol škodlivý len pre úniu, ale aj pre samotnú ostrovnú monarchiu. Podobne ako následne Karel Schwarzenberg však pripustil, že proti vôli Britov odísť z únie vyjadrenej v plebiscite by sa mnoho robiť nedalo. Minister zahraničných vecí ČR v tejto súvislosti poukázal na to, že Európu si bez Veľkej Británie nedokáže predstaviť a preto vidí nutnosť chápať britské videnie situácie a vytvoriť predpoklady pre to, aby sa Londýn napokon sám rozhodol pre členstvo v únii.

Foto: TASR/ AP Photo

Kandidáti sa venovali aj nedostatkom v českom právnom poriadku

Obaja kandidáti sa v dueli, ktorý moderoval Václav Moravec, venovali následne témam ako normotvorný význam výrokov hlavy štátu pre celú spoločnosť, nedostatky v českom právnom poriadku a ich príčiny, plánované zrušenie vrchných štátnych zástupcov a ich nahradenie šéfom protikorupčného útvaru, menovaného prezidentom ČR, ale aj personálna politika budúceho prezidenta na Pražskom hrade.

Na margo legislatívneho procesu Karel Schwarzenberg aj ako niekdajší senátor poukázal na vysoký počet, často lajdácky pripravených, predkladaných noriem v snemovni a nevyhnutnosť ich opravy v Senáte. Obaja sa zhodli, že v budúcnosti by každý z členov zákonodarného zboru nemal mať právo individuálne predkladať návrh legislatívnej normy, podľa Zemana by to mali robiť poslanecké kluby, podľa Schwarzenberga hoci skupiny zákonodarcov z rôznych politických strán.

V istom veku sa človek nemení, tvrdia kandidáti

Foto: TASR/AP Photo

Obaja kandidáti sa zhodli, že si uvedomujú dopady prezidentovho slovníka na celú spoločnosť, zároveň však poukázali na fakt, že v istom veku sa už človek nemení. Miloš Zeman však vyjadril nádej, že po vyhrotenom období predvolebnej kampane, v ktorej padali rôzne výroky, dôjde na päť rokov k upokojeniu.

Ani jeden z prezidentských kandidátov by nemal problém s menovaním šéfa protikorupčného úradu prezidentom, obaja by to však ešte konzultovali, respektíve posúdili, zásadne však v tom nevidia problém.

V závere diskusie dostali priestor na otázky podporovatelia oboch kandidátov, ktorí adresovali tvrdé otázky súperovi.

Z tábora Karla Schwarzenberga tak zazneli napríklad otázky týkajúce sa akceptovania podpory českých komunistov Milošom Zemanom, ním údajne v politike preferovanej idey "účel svätí prostriedky", či džina nacionalizmu a šovinizmu, ktorého mal vypustiť v priebehu predvolebnej kampane v súvislosti s útokmi na blízkych protikandidáta. Položili ich postupne Věra Čáslavská, Zdeněk Svěrák a Helena Illnerová, niekdajšia predsedníčka Akadémie vied ČR.

Z radov priaznivcov Miloša Zemana sa napríklad na medzičasom EÚ zamietnutý dokument ACTA, ktorý Karel Schwarzenberg schvaľoval, na odsun sudetských Nemcov, na schvaľovanie reštriktívnych zákonov v súčasnej vláde a údajnú nečestnosť šéfa českej diplomacie postupne pýtali dcéra kandidáta Kateřina Zemanová, historik Jan Kuklík a generál, účastník bojov druhej svetovej vojny generál Alexander Beer.

O budúcej hlave štátu rozhodnú občania ČR vo volebných miestnostiach, ktoré sa otvoria už v piatok 25. januára o 14.00 h. Výsledky dvojdňového hlasovania budú známe v priebehu sobotňajšieho popoludnia.