Irán leží na tektonickom zlome, v dôsledku čoho sú tam zemetrasenia časté, pričom tie slabšie sú takmer na dennom poriadku.
Autor TASR
Teherán 8. mája (TASR) - Prinajmenšom jedného mŕtveho a sedem zranených si vyžiadalo plytké zemetrasenie, ku ktorému došlo v noci na piatok v blízkosti najvyššej iránskej hory Damávand. Otrasy pocítili aj obyvatelia neďalekého hlavného mesta Teherán, ktorí v panike vybiehali z budov, informovala agentúra AFP.
Plytké zemetrasenie malo podľa americkej geologickej služby USGS magnitúdu 4,6. Jeho epicentrum sa nachádzalo južne od sopečnej hory Damávand, ktorá je s 5671 metrami nad morom vôbec najvyšším vrchom Iránu. K otrasom došlo o 00.48 h miestneho času (vo štvrtok 22.18 h SELČ) a vychádzali z hĺbky desať kilometrov.
Spravodajcovia agentúry AFP informovali, že desiatky obyvateľov Teheránu vybiehali v panike do ulíc či parkov.
Hovorca ministerstva zdravotníctva Kijánúš Džahánpúr na Twitteri informoval, že pri otrasoch prišiel o život jeden človek a sedem ďalších utrpelo zranenia. Ľudí vyzval, aby "zachovali pokoj" a riadili sa bezpečnostnými pokynmi.
Iránska tlačová agentúra Mehr s odvolaním sa na vyjadrenie šéfa záchranných služieb medzičasom informovala už o 11 zranených.
Irán leží na tektonickom zlome, v dôsledku čoho sú tam zemetrasenia časté, pričom tie slabšie sú takmer na dennom poriadku. Posledné silnejšie zemetrasenie s maginitúdou 5,7 zasiahlo 23. februára iránsku dedinu ležiacu pre hraniciach s Tureckom, na ktorého území si vyžiadalo aj deväť mŕtvych, obe krajiny vtedy tiež zaznamenali desiatky zranených.
Silné zemetrasenie s magnitúdou 6,6 zasiahlo ešte v decembri 2003 juhovýchod Iránu, zrovnalo so zemou historické mesto Bam, a vyžiadalo si približne 31.000 ľudských životov.
Dosiaľ najničivejšie zemetrasenie zažil Irán v roku 1990. Pri otrasoch s magnitúdou 7,4 vtedy na severe krajiny zahynulo približne 40.000 ľudí, ďalších 300.000 utrpelo zranenia a zhruba polmilióna osôb sa ocitlo bez strechy nad hlavou, pripomína AFP.
Plytké zemetrasenie malo podľa americkej geologickej služby USGS magnitúdu 4,6. Jeho epicentrum sa nachádzalo južne od sopečnej hory Damávand, ktorá je s 5671 metrami nad morom vôbec najvyšším vrchom Iránu. K otrasom došlo o 00.48 h miestneho času (vo štvrtok 22.18 h SELČ) a vychádzali z hĺbky desať kilometrov.
Spravodajcovia agentúry AFP informovali, že desiatky obyvateľov Teheránu vybiehali v panike do ulíc či parkov.
Hovorca ministerstva zdravotníctva Kijánúš Džahánpúr na Twitteri informoval, že pri otrasoch prišiel o život jeden človek a sedem ďalších utrpelo zranenia. Ľudí vyzval, aby "zachovali pokoj" a riadili sa bezpečnostnými pokynmi.
Iránska tlačová agentúra Mehr s odvolaním sa na vyjadrenie šéfa záchranných služieb medzičasom informovala už o 11 zranených.
Irán leží na tektonickom zlome, v dôsledku čoho sú tam zemetrasenia časté, pričom tie slabšie sú takmer na dennom poriadku. Posledné silnejšie zemetrasenie s maginitúdou 5,7 zasiahlo 23. februára iránsku dedinu ležiacu pre hraniciach s Tureckom, na ktorého území si vyžiadalo aj deväť mŕtvych, obe krajiny vtedy tiež zaznamenali desiatky zranených.
Silné zemetrasenie s magnitúdou 6,6 zasiahlo ešte v decembri 2003 juhovýchod Iránu, zrovnalo so zemou historické mesto Bam, a vyžiadalo si približne 31.000 ľudských životov.
Dosiaľ najničivejšie zemetrasenie zažil Irán v roku 1990. Pri otrasoch s magnitúdou 7,4 vtedy na severe krajiny zahynulo približne 40.000 ľudí, ďalších 300.000 utrpelo zranenia a zhruba polmilióna osôb sa ocitlo bez strechy nad hlavou, pripomína AFP.