Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Definitívne počty obetí budú známe po tom, ako záchranári preskúmajú aj najodľahlejšie dediny.
Autor TASR
Záhreb 30. decembra (TASR) - Utorkové silné zemetrasenie v strednom Chorvátsku úplne zničilo vyše 1000 budov v oblasti miest Petrinja, Sisak a Glina. Najmenej taký istý počet budov je poškodený, uviedli v stredu predstavitelia Sisacko-moslavinskej župy. Správy o nezvestných zatiaľ neevidujú, informovala agentúra APA.
Definitívne počty obetí budú známe po tom, ako záchranári preskúmajú aj najodľahlejšie dediny, uviedol župan Ivo Žinič pre regionálnu televíziu N1. Pri zemetrasení s magnitúdou 6,2 v utorok zahynulo sedem ľudí, podľa údajov ministerstva vnútra utrpelo zranenia ďalších najmenej 26 ľudí, z nich šiesti vážne. Oblasť zasahujú zemetrasenia od pondelka, pričom k silnejším dotrasom došlo aj v stredu ráno.
Chorvátska vláda v stredu vyhlásila 2. január za deň štátneho smútku. Okrem toho vyčlenila v prepočte 16 miliónov eur na počiatočné potreby v zasiahnutej oblasti a otvorila oficiálny štátny účet pre príspevky na pomoc. Premiér Andrej Plenkovič v tejto súvislosti vyzval na opatrnosť, keďže sa už objavili aj falošné účty.
Pomoc do Chorvátska medzitým prichádza z ďalších členských štátov EÚ po tom, ako aktivovalo mechanizmus civilnej ochrany Únie. Postele, matrace, spacie vaky, stany či ohrievače zaslali Slovinsko, Rakúsko, Taliansko, Grécko, Rumunsko, Švédsko alebo Česko, informovala agentúra HINA.
Zábery z postihnutých oblastí, ktoré už patria medzi najchudobnejšie časti krajiny, ukazujú enormné škody. Niektorí ich prirovnávajú k následnom vojny v Chorvátsku (1991-95), keď mnohí ľudia teraz prišli znova o domovy. V Gline a okolí v stredu nefungovalo zásobovanie vodou, časti Petrinje boli pre poškodené vedenie naďalej bez elektriny.
"To nie je katastrofa, to je kataklizma," vyhlásil pre spravodajský portál Index obyvateľ dediny Majske Poljane, kde v troskách domov prišlo o život päť ľudí.
V Petrinji strávilo noc v evakuačných strediskách okolo 500 ľudí, ktorých domy boli zničené. Iní sa uchýlili k príbuzným, časť obyvateľov však zostala pri svojich domoch, keď spala pod holým nebom alebo v autách, píše agentúra APA. Zo Sisaku a Petrinje evakuovali do Záhrebu vyše 300 nemocničných pacientov a obyvateľov domovov pre seniorov.
Do oblasti smerovali aj početní dobrovoľníci, ktorých pomoc vítali najmä v odľahlých dedinách. Úrady ich však vyzvali, aby do Petrinje a Sisaku už nechodili. "Napriek dobrému úmyslu sťažuje tento nával prácu záchranných služieb," tvítovalo ministerstvo vnútra.
Ministri pred stredajším zasadnutí vlády hovorili tiež o značných škodách na kultúrnych objektoch, ako aj o zničení najmenej piatich škôl a poškodení ďalších deviatich. Bez školskej budovy tak zostalo vyše 5000 žiakov.
Premiér Plenkovič oznámil, že počas dňa sa stretne s eurokomisárom pre krízové riadenie Janezom Lenarčičom, ktorý potom spolu s chorvátskou podpredsedníčkou Európskej komisie Dubravkou Šuicovou navštívi Sisacko-moslavinskú župu.
Definitívne počty obetí budú známe po tom, ako záchranári preskúmajú aj najodľahlejšie dediny, uviedol župan Ivo Žinič pre regionálnu televíziu N1. Pri zemetrasení s magnitúdou 6,2 v utorok zahynulo sedem ľudí, podľa údajov ministerstva vnútra utrpelo zranenia ďalších najmenej 26 ľudí, z nich šiesti vážne. Oblasť zasahujú zemetrasenia od pondelka, pričom k silnejším dotrasom došlo aj v stredu ráno.
Chorvátska vláda v stredu vyhlásila 2. január za deň štátneho smútku. Okrem toho vyčlenila v prepočte 16 miliónov eur na počiatočné potreby v zasiahnutej oblasti a otvorila oficiálny štátny účet pre príspevky na pomoc. Premiér Andrej Plenkovič v tejto súvislosti vyzval na opatrnosť, keďže sa už objavili aj falošné účty.
Pomoc do Chorvátska medzitým prichádza z ďalších členských štátov EÚ po tom, ako aktivovalo mechanizmus civilnej ochrany Únie. Postele, matrace, spacie vaky, stany či ohrievače zaslali Slovinsko, Rakúsko, Taliansko, Grécko, Rumunsko, Švédsko alebo Česko, informovala agentúra HINA.
Zábery z postihnutých oblastí, ktoré už patria medzi najchudobnejšie časti krajiny, ukazujú enormné škody. Niektorí ich prirovnávajú k následnom vojny v Chorvátsku (1991-95), keď mnohí ľudia teraz prišli znova o domovy. V Gline a okolí v stredu nefungovalo zásobovanie vodou, časti Petrinje boli pre poškodené vedenie naďalej bez elektriny.
"To nie je katastrofa, to je kataklizma," vyhlásil pre spravodajský portál Index obyvateľ dediny Majske Poljane, kde v troskách domov prišlo o život päť ľudí.
V Petrinji strávilo noc v evakuačných strediskách okolo 500 ľudí, ktorých domy boli zničené. Iní sa uchýlili k príbuzným, časť obyvateľov však zostala pri svojich domoch, keď spala pod holým nebom alebo v autách, píše agentúra APA. Zo Sisaku a Petrinje evakuovali do Záhrebu vyše 300 nemocničných pacientov a obyvateľov domovov pre seniorov.
Do oblasti smerovali aj početní dobrovoľníci, ktorých pomoc vítali najmä v odľahlých dedinách. Úrady ich však vyzvali, aby do Petrinje a Sisaku už nechodili. "Napriek dobrému úmyslu sťažuje tento nával prácu záchranných služieb," tvítovalo ministerstvo vnútra.
Ministri pred stredajším zasadnutí vlády hovorili tiež o značných škodách na kultúrnych objektoch, ako aj o zničení najmenej piatich škôl a poškodení ďalších deviatich. Bez školskej budovy tak zostalo vyše 5000 žiakov.
Premiér Plenkovič oznámil, že počas dňa sa stretne s eurokomisárom pre krízové riadenie Janezom Lenarčičom, ktorý potom spolu s chorvátskou podpredsedníčkou Európskej komisie Dubravkou Šuicovou navštívi Sisacko-moslavinskú župu.
