Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Masové protestné akcie sa v Bielorusku začali 9. augusta po prezidentských voľbách, ktoré podľa ústrednej volebnej komisie so ziskom 80,08 percenta hlasov vyhrala súčasná hlava štátu A. Lukašenko.
Autor TASR
Minsk 12. augusta (TASR) - Ženy oblečené v bielom — mnohé s deťmi v rukách či držiac kvety — vyšli v stredu do ulíc v centre bieloruskej metropoly Minsk a dožadovali sa svojho práva na slobodu prejavu. Vodiči okoloidúcich áut ich akciu podporili trúbením klaksónmi. Informovali tom o viaceré spravodajské kanály na sociálnych sieťach.
V okrajových častiach Minska i ďalších bieloruských miest ľudia vytvárajú na uliciach živé reťaze na protest proti policajnej brutalite a masovému zatýkaniu účastníkov zhromaždení, ktoré sa začali po nedeľných prezidentských voľbách.
Protestné zhromaždenia podporili v stredu aj Bielorusi žijúci v rôznych mestách USA, napríklad v Chicagu.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v stredu počas návštevy Prahy vyhlásil, že "Bielorusi by mali dostať slobody, o ktoré žiadajú". "Žiadame, aby boli nenásilní demonštranti pod ochranou, nie terčom útoku," zdôraznil Pompeo.
Apeloval tiež na bieloruské silové zložky, aby nepoužívali násilie voči demonštrantom, ktorí sa od nedele schádzajú v uliciach bieloruských miest, kde protestujú proti výsledkov prezidentských volieb. Považujú ich totiž za zmanipulované.
Britský denník The Guardian v stredu napísal, že internetové služby v Bielorusku sa po takmer trojdňovom výpadku zlepšili. Prístup na internet bol podľa denníka zrejme obmedzený v snahe potlačiť protesty proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi alebo zabrániť ich zvolaniu. Noviny poznamenali, že v Európe je podobný prístup vlády zriedkavý.
Masové protestné akcie sa v Bielorusku začali 9. augusta po prezidentských voľbách, ktoré podľa ústrednej volebnej komisie so ziskom 80,08 percenta hlasov vyhrala súčasná hlava štátu Alexandr Lukašenko.
Protesty úrady nepovolili. Bezpečnostné zložky sa davy ľudí snažia rozohnať pomocou slzného plynu, omračujúcich a zábleskových granátov či streľbou gumenými projektilmi. Okrem Minska, kde sa v stredu v uliciach opäť objavila vojenská a policajná technika, je situácia výrazne napätá aj v meste Brest.
Podľa údajov bieloruského ministerstva vnútra bolo za tri dni protestov zadržaných okolo 6000 ľudí. Niekoľko stoviek osôb — demonštrantov i policajtov — utrpelo zranenia. Počas nepokojov v Minsku prišiel o život jeden muž, ktorý sa snažil hodiť do policajtov neidentifikované výbušné zariadenie, to mu však explodovalo v rukách.
V okrajových častiach Minska i ďalších bieloruských miest ľudia vytvárajú na uliciach živé reťaze na protest proti policajnej brutalite a masovému zatýkaniu účastníkov zhromaždení, ktoré sa začali po nedeľných prezidentských voľbách.
Protestné zhromaždenia podporili v stredu aj Bielorusi žijúci v rôznych mestách USA, napríklad v Chicagu.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo v stredu počas návštevy Prahy vyhlásil, že "Bielorusi by mali dostať slobody, o ktoré žiadajú". "Žiadame, aby boli nenásilní demonštranti pod ochranou, nie terčom útoku," zdôraznil Pompeo.
Apeloval tiež na bieloruské silové zložky, aby nepoužívali násilie voči demonštrantom, ktorí sa od nedele schádzajú v uliciach bieloruských miest, kde protestujú proti výsledkov prezidentských volieb. Považujú ich totiž za zmanipulované.
Britský denník The Guardian v stredu napísal, že internetové služby v Bielorusku sa po takmer trojdňovom výpadku zlepšili. Prístup na internet bol podľa denníka zrejme obmedzený v snahe potlačiť protesty proti bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi alebo zabrániť ich zvolaniu. Noviny poznamenali, že v Európe je podobný prístup vlády zriedkavý.
Masové protestné akcie sa v Bielorusku začali 9. augusta po prezidentských voľbách, ktoré podľa ústrednej volebnej komisie so ziskom 80,08 percenta hlasov vyhrala súčasná hlava štátu Alexandr Lukašenko.
Protesty úrady nepovolili. Bezpečnostné zložky sa davy ľudí snažia rozohnať pomocou slzného plynu, omračujúcich a zábleskových granátov či streľbou gumenými projektilmi. Okrem Minska, kde sa v stredu v uliciach opäť objavila vojenská a policajná technika, je situácia výrazne napätá aj v meste Brest.
Podľa údajov bieloruského ministerstva vnútra bolo za tri dni protestov zadržaných okolo 6000 ľudí. Niekoľko stoviek osôb — demonštrantov i policajtov — utrpelo zranenia. Počas nepokojov v Minsku prišiel o život jeden muž, ktorý sa snažil hodiť do policajtov neidentifikované výbušné zariadenie, to mu však explodovalo v rukách.
