Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa dohody, ktorú potvrdili vodcovia osadníkov, ale zatiaľ nie izraelská vláda, židovskí osadníci opustia Evjatar do niekoľkých dní, zatiaľ čo ich mobilné domy zostanú na mieste.
Autor TASR
Jeruzalem 29. júna (TASR) - Židovskí osadníci a izraelské úrady v regióne Samária v pondelok dosiahli dohodu o osude ilegálne postavenej osady Evjatar, ktorej existencia nedávno vyvolala násilné protesty Palestínčanov.
V noci na utorok o tom informovala agentúra AFP s tým, že palestínska komunita tento kompromis rozhodne odmietla.
Podľa dohody, ktorú potvrdili vodcovia osadníkov, ale zatiaľ nie izraelská vláda, židovskí osadníci opustia Evjatar do niekoľkých dní, zatiaľ čo ich mobilné domy zostanú na mieste. Namiesto osady by na tomto mieste mala do asi šiestich týždňov stáť nová cirkevná škola - ješiva.
Izraelské orgány medzičasom preskúmajú právny stav pozemku. Ak by nakoniec pôda bola schválená na použitie pre osadníkov, budú sa môcť presunúť nazad do komunity, napísal spravodajský web The Times of Israel.
AFP pripomenula, že v máji sa do Evjataru prisťahovalo asi 50 židovských rodín, ktoré si tomto priestore postavili drevené domy a stany a zaparkovali karavany. Konali však v rozpore s medzinárodným právom a izraelskými zákonmi. Ide totiž o pozemky neďaleko Nábulusu na okupovanom západnom brehu Jordánu, ktoré Palestínčania požadujú pre svoj budúci štát.
Palestínčania v neďalekej komunite Bajtar reagovali na túto situáciu nočnými protestmi, trúbením klaksónmi, pálením pneumatík a svietením laserovými lúčmi, aby osadníkom nedali spať. Takéto protesty pokračovali aj v pondelok, keď bola uzavretá dohoda medzi osadníkmi a izraelskými úradmi.
K oznámeniu kompromisu došlo týždeň po tom, čo armáda odmietla odvolanie sa osadníkov proti zbúraniu základov ich osady, čo by teoreticky - od uplynulej nedele polnoci - umožnilo jej zrovnanie so zemou.
V reakcii na toto rozhodnutie židovskí osadníci následne vyzvali pravicových aktivistov, aby sa zišli v danej lokalite a zabránili zbúraniu existujúcich objektov.
Miestni palestínski obyvatelia tvrdia, že v minulosti obrábali pôdu, na ktorej bol postavený základ budúcej židovskej osady, ale armáda im nedávno začala brániť v prístupe do oblasti.
Izraelský vojenský úrad, ktorý na Západnom brehu riadi aj palestínske civilné záležitosti (COGAT), uviedol, že neurčil, komu tieto pozemky patria. Podľa majetkových zákonov na Západnom brehu sa neobrábaná pôda môže stať verejným majetkom.
Väčšina medzinárodného spoločenstva považuje za nelegálne všetky židovské osady na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael okupuje od roku 1967.
V noci na utorok o tom informovala agentúra AFP s tým, že palestínska komunita tento kompromis rozhodne odmietla.
Podľa dohody, ktorú potvrdili vodcovia osadníkov, ale zatiaľ nie izraelská vláda, židovskí osadníci opustia Evjatar do niekoľkých dní, zatiaľ čo ich mobilné domy zostanú na mieste. Namiesto osady by na tomto mieste mala do asi šiestich týždňov stáť nová cirkevná škola - ješiva.
Izraelské orgány medzičasom preskúmajú právny stav pozemku. Ak by nakoniec pôda bola schválená na použitie pre osadníkov, budú sa môcť presunúť nazad do komunity, napísal spravodajský web The Times of Israel.
AFP pripomenula, že v máji sa do Evjataru prisťahovalo asi 50 židovských rodín, ktoré si tomto priestore postavili drevené domy a stany a zaparkovali karavany. Konali však v rozpore s medzinárodným právom a izraelskými zákonmi. Ide totiž o pozemky neďaleko Nábulusu na okupovanom západnom brehu Jordánu, ktoré Palestínčania požadujú pre svoj budúci štát.
Palestínčania v neďalekej komunite Bajtar reagovali na túto situáciu nočnými protestmi, trúbením klaksónmi, pálením pneumatík a svietením laserovými lúčmi, aby osadníkom nedali spať. Takéto protesty pokračovali aj v pondelok, keď bola uzavretá dohoda medzi osadníkmi a izraelskými úradmi.
K oznámeniu kompromisu došlo týždeň po tom, čo armáda odmietla odvolanie sa osadníkov proti zbúraniu základov ich osady, čo by teoreticky - od uplynulej nedele polnoci - umožnilo jej zrovnanie so zemou.
V reakcii na toto rozhodnutie židovskí osadníci následne vyzvali pravicových aktivistov, aby sa zišli v danej lokalite a zabránili zbúraniu existujúcich objektov.
Miestni palestínski obyvatelia tvrdia, že v minulosti obrábali pôdu, na ktorej bol postavený základ budúcej židovskej osady, ale armáda im nedávno začala brániť v prístupe do oblasti.
Izraelský vojenský úrad, ktorý na Západnom brehu riadi aj palestínske civilné záležitosti (COGAT), uviedol, že neurčil, komu tieto pozemky patria. Podľa majetkových zákonov na Západnom brehu sa neobrábaná pôda môže stať verejným majetkom.
Väčšina medzinárodného spoločenstva považuje za nelegálne všetky židovské osady na Západnom brehu Jordánu, ktorý Izrael okupuje od roku 1967.
