Brusel 25. decembra (TASR)- Otvorení, tolerantní a so skvelým zmysel pre humor – týmito slovami opísala Belgičanov Slovenka Ivana žijúca v Bruseli už sedem rokov. Na Bruseli sa jej páči, že je to menšie mesto než ostatné metropoly západnej Európy a pripomína jej Slovensko.

Život Bruseli verzus život v Bratislave

Ivana (27) pochádza z Bratislavy a do Bruselu prišla za štúdiom. Nesmelé začiatky má ešte v živej pamäti. "Najťažšie bolo mať dostatok sebavedomia. Mala som celkom dobrú úroveň francúzštiny, keď som sem prišla po strednej škole, ale pamätám si prvé mesiace, to sa stávalo veľmi často, že som sa niekoho niečo spýtala po francúzsky a on mi odpovedal po anglicky, to bolo dosť deprimujúce," zdôverila sa v rozhovore pre TASR.

So štúdiom na Slobodnej univerzite v Bruseli (ULB) bola spokojná. Páčilo sa jej, že si mohla sama vyberať predmety, a bola nútená kritický rozmýšľať. Navyše je podľa nej Brusel oproti Parížu alebo Londýnu menší, útulnejší a v neposlednom rade lacnejší, v čom je miestami pripomína Slovensko.

Na život v Bruseli si postupne zvykla, v čom jej pomohla otvorenosť a tolerancia Belgičanov. Na odpor voči cudzincom nenarazila. "Skôr ich to zaujímalo, odkiaľ som," vysvetlila Ivana. Hoci je v Belgicku roky, priznala, že má vo francúzštine trochu prízvuk, ktorý si miestni nevedia zaradiť - niekedy dokonca tipujú, že je Flámka. Sama sa považuje skôr za cudzinku ako miestnu.

Na Belgičanoch jej najviac učaroval zmysel pre humor a schopnosť užívať si život. "Veľmi sa mi páči typická belgická nátura, povaha Belgičanov – ja ju vnímam tak, že majú výborný zmysel pre humor, to sa mi veľmi páči, vedia si robiť srandu sami zo seba," skonštatovala Slovenka. Oproti Bratislave sa jej zdá, že Bruselčania sa viac stretávajú, či už v reštauráciách, alebo počas návštev vo svojich domovoch.

Brusel na ňu pôsobí ako modelový príklad fungujúceho multikulturalizmu. Život v obľúbenej štvrti Saint-Gilles opísala takto: "Idem si ráno kúpiť bagetu dole do pekárne k Marokáncovi, keď mi je smutno za Slovenskom, tak si idem kúpiť krówki do poľského obchodu, víno k Portugalcom."

Vianoce na belgický spôsob

Aj keď tu Ivana žije už sedem rokov a jej partner je Belgičan, na Vianoce sa vždy vracia za rodinou domov. "Vždy sa veľmi teším domov na naše jedlo a na naše tradície," uviedla s tým, že v Belgicku spoločné vianočné tradície nemajú. Zvyky sa líšia v závislosti na regiónoch a jednotlivých rodinách.

Morka, plody mora, rôzne koláče a mnohé ďalšie pokrmy obťažkávajú štedrovečerné stoly v tomto západoeurópskom štáte. Ivana dodala, že často ani rodiny nemajú tradičné vianočné menu, ale každý rok si pochutnávajú na niečom inom.

Na polnočnú omšu chodia aj Belgičania, no v menšom počte ako na Slovensku. Bratislavčanka Ivana priznala, že v Belgicku nepozná vo svojom okolí nikoho, kto by na omšu chodieval. Mladí Bruselčania po štedrovečernej hostine namiesto kostola vyhľadávajú spoločnosť kamarátov, s ktorými sviatky oslavujú pri dobrom pive. Podobne ako pri etnickom zložení a zvykoch, aj ponuka belgických pív je bohatá – pri skúšaní rôznych druhov sa človek ani nenazdá a Štedrý večer je už dávno preč.