Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vynikol aj v žánri divadla jedného herca, napríklad v predstavení Šetrnost, za ktoré dostal Cenu Divadelných novín.
Autor TASR
Bratislava/Pardubice 17. február (TASR) – Český herec Jan Přeučil sa stal známym hlavne vďaka záporným úlohám, čo ho prenasledovalo po celý život. Dokonca aj jeho životopisná kniha nesie názov Zloun. Zároveň je však jedným z najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov, počet úloh, ktoré stvárnil, sa pohybuje okolo číslovky 500. Charakteristický hlas ho tiež predurčil pre dabing. Aktívny je aj ako vysokoškolský učiteľ, okrem iného na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
Vo štvrtok 17. februára sa významný český umelec Jan Přeučil dožíva 85 rokov.
Jan Přeučil sa narodil 17. februára 1937 v Pardubiciach. Vyrastal však v Prahe. Jeho otec František Přeučil (1907-1996) bol novinár, vydavateľ a v rokoch 1945-1948 tiež poslanec parlamentu za Československú stranu národno socialistickú. V roku 1949 ho zatkla Štátna bezpečnosť a v rámci procesu s Miladou Horákovou ho súd odsúdil na doživotie. Prepustili ho až v roku 1963 a v 90. rokoch rehabilitovali.
Zlý kádrový profil zapríčinil, že Jan Přeučil nemohol študovať herectvo, hoci film a divadlo miloval od detstva. Vyučil sa drevárskemu remeslu a pracoval v ČKD, kde začal hrať ochotnícke divadlo. Napokon absolvoval večerné gymnázium a diaľkovo aj štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU).
Okrem vojenskej služby v Českých Budějoviciach, resp. v Jihočeskom divadle, pôsobil väčšinu svojej hereckej kariéry v pražskom Divadle Na zábradlí (1960-1993). Na jeho javisku vytvoril desiatky postáv v klasickom i modernom repertoári (Kráľ Ubu, Proces, Plešatá speváčka, Hamlet), a tiež v hrách Václava Havla (Zahradní slavnost, Ztížená možnost soustředění, Vyrozumění). V rokoch 1982-1987 bol v divadle aj umeleckým riaditeľom.
Vynikol aj v žánri divadla jedného herca, napríklad v predstavení Šetrnost, za ktoré dostal Cenu Divadelných novín.
Na filmovom plátne debutoval v detskej snímke Hry a sny režiséra Milana Vošmika z roku 1958, výraznejšia úloha ho čakala v kriminálke Smrť v sedle, ktorú v tom istom roku nakrútil Jindřich Polák. Odvtedy sa objavoval pravidelne vo filmoch aj televíznych seriáloch, väčšinou v epizódnych úlohách. Spomenúť možno film Zločin v šantánu (r. Jiří Menzel, 1968), komédiu "Čtyři vraždy stačí, drahoušku" (r. Václav Vorlíček, 1970), či detektívky Vím, že jsi vrah (r. Petr Schulhoff, 1971) a Sedmého dne večer (r. Vladimír Čech, 1974).
Diváci ho mohli vidieť v druhom pokračovaní obľúbených komédii o medikoch Jak básníci přicházejí o iluze (r. Dušan Klein, 1984), či vo filme Dobří holubi se vracejí (r. Dušan Klein, 1989).
Často hrával v rozprávkach a tvorbe pre deti sa venoval aj so svojou prvou manželkou Štěpánkou Haničincovou (po jej smrti sa jeho druhou ženou stala herečka Eva Hrušková). Hral v množstve televíznych seriálov, venuje sa tiež dabingu - za túto aktivitu si prevzal v roku 2017 Cenu za celoživotné majstrovstvo.
Významnou súčasťou jeho práce je aj pedagogické pôsobenie. V rokoch 1963-1990 vyučoval herectvo a pohybovú výchovu na DAMU, od roku 1997 pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Za umelecko-pedagogickú činnosť ho v roku 1988 vymenovali za docenta a v roku 2003 za mimoriadneho profesora. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť, svoju životnú a profesionálnu dráhu popísal v autobiografickej knihe Zloun (1997).
Vo štvrtok 17. februára sa významný český umelec Jan Přeučil dožíva 85 rokov.
Jan Přeučil sa narodil 17. februára 1937 v Pardubiciach. Vyrastal však v Prahe. Jeho otec František Přeučil (1907-1996) bol novinár, vydavateľ a v rokoch 1945-1948 tiež poslanec parlamentu za Československú stranu národno socialistickú. V roku 1949 ho zatkla Štátna bezpečnosť a v rámci procesu s Miladou Horákovou ho súd odsúdil na doživotie. Prepustili ho až v roku 1963 a v 90. rokoch rehabilitovali.
Zlý kádrový profil zapríčinil, že Jan Přeučil nemohol študovať herectvo, hoci film a divadlo miloval od detstva. Vyučil sa drevárskemu remeslu a pracoval v ČKD, kde začal hrať ochotnícke divadlo. Napokon absolvoval večerné gymnázium a diaľkovo aj štúdium na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU).
Okrem vojenskej služby v Českých Budějoviciach, resp. v Jihočeskom divadle, pôsobil väčšinu svojej hereckej kariéry v pražskom Divadle Na zábradlí (1960-1993). Na jeho javisku vytvoril desiatky postáv v klasickom i modernom repertoári (Kráľ Ubu, Proces, Plešatá speváčka, Hamlet), a tiež v hrách Václava Havla (Zahradní slavnost, Ztížená možnost soustředění, Vyrozumění). V rokoch 1982-1987 bol v divadle aj umeleckým riaditeľom.
Vynikol aj v žánri divadla jedného herca, napríklad v predstavení Šetrnost, za ktoré dostal Cenu Divadelných novín.
Na filmovom plátne debutoval v detskej snímke Hry a sny režiséra Milana Vošmika z roku 1958, výraznejšia úloha ho čakala v kriminálke Smrť v sedle, ktorú v tom istom roku nakrútil Jindřich Polák. Odvtedy sa objavoval pravidelne vo filmoch aj televíznych seriáloch, väčšinou v epizódnych úlohách. Spomenúť možno film Zločin v šantánu (r. Jiří Menzel, 1968), komédiu "Čtyři vraždy stačí, drahoušku" (r. Václav Vorlíček, 1970), či detektívky Vím, že jsi vrah (r. Petr Schulhoff, 1971) a Sedmého dne večer (r. Vladimír Čech, 1974).
Diváci ho mohli vidieť v druhom pokračovaní obľúbených komédii o medikoch Jak básníci přicházejí o iluze (r. Dušan Klein, 1984), či vo filme Dobří holubi se vracejí (r. Dušan Klein, 1989).
Často hrával v rozprávkach a tvorbe pre deti sa venoval aj so svojou prvou manželkou Štěpánkou Haničincovou (po jej smrti sa jeho druhou ženou stala herečka Eva Hrušková). Hral v množstve televíznych seriálov, venuje sa tiež dabingu - za túto aktivitu si prevzal v roku 2017 Cenu za celoživotné majstrovstvo.
Významnou súčasťou jeho práce je aj pedagogické pôsobenie. V rokoch 1963-1990 vyučoval herectvo a pohybovú výchovu na DAMU, od roku 1997 pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Za umelecko-pedagogickú činnosť ho v roku 1988 vymenovali za docenta a v roku 2003 za mimoriadneho profesora. Bohatá je aj jeho publikačná činnosť, svoju životnú a profesionálnu dráhu popísal v autobiografickej knihe Zloun (1997).
