Berlín/Kaiserslautern 29. októbra (TASR) – Znovuzvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA by podľa všetkého viedlo k ďalšiemu zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi Washingtonom a Berlínom. V rozhovore pre TASR o nemecko-amerických vzťahov to krátko pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch povedal Florian Böller, profesor politických vied, ktorý pôsobí na Technickej univerzite v meste Kaiserslautern.

Trumpova administratíva sa v mene motta "America First" (Amerika na prvom mieste) riadi nacionalistickou a unilaterálnou stratégiou, približuje Böller, ktorý sa zameriava predovšetkým na zahraničnú politiku Spojených štátov a transatlantické vzťahy. Prejavuje sa to v jednostrannom vypovedaní zmlúv, konaní krajiny na vlastnú päsť či vystúpením z medzinárodných organizácií. Ako príklad analytik uvádza oznámenie Spojených štátov z júla, že vystupujú zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) – a to práve uprostred celosvetovej pandémie COVID-19. Tento krok nadobudne účinnosť 6. júla 2021.

"Takéto chápanie medzinárodnej politiky nie je len zjavným porušením zahraničnopolitických tradícií USA po konci druhej svetovej vojny, ale je aj v rozpore so základnou orientáciou zahraničnej a bezpečnostnej politiky Nemecka, ktorá je pevne ukotvená v Európe a v rámci transatlantického spoločenstva zdieľajúceho rovnaké hodnoty," varuje Böller.

Hlavné konflikty v bilaterálnych vzťahoch medzi Nemeckom a USA je možné opísať pojmom "nespoľahlivosť", opisuje riaditeľ Atlantickej akadémie Porýnie-Falcko David Sirakov. Odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody či avizované vystúpenie z WHO sú znakom, že na prísľuby Washingtonu sa už nie je možné spoľahnúť tak ako v minulosti.

"Trumpova administratíva nemá v zásade žiaden záujem o dlhodobé inštitúcie, ako napríklad o NATO. Trumpovi ide o krátkodobé víťazstvá a dohody, a nie o dlhodobú spoluprácu založenú na dôvere," tvrdí Böller. "Zdá sa, že Trumpovo správanie práve vo volebnom roku slúži jedinému cieľu – byť znova zvolený," dodáva.

Sirakov navyše upozorňuje na to, že Trump sa orientuje skôr na autokratov, ako napríklad na ruského prezidenta Vladimira Putina, čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga či severokórejského vodcu Kim Čong-una, a svojich blízkych partnerov, naopak, zaznáva. "Populisti ako Trump konajú vnútorne i navonok polarizujúco," konštatuje.

Ak niečo vôbec funguje dobre medzi USA a Nemeckom, tak sú to vzťahy na pracovnej úrovni - čiže na nižšej úrovni, než predstavujú vrcholné vládne kruhy, domnieva sa Böller. Spoľahlivých partnerov s USA však podľa neho Nemecko ani iné európske krajiny často nenachádzajú ani v tejto sfére. Ako príklad uvádza situáciu, keď mnohé posty na americkom ministerstve zahraničných vecí zostávali dlho neobsadené, čo sťažovalo spoločnú koordináciu a konzultácie pri sporných otázkach.

"Nemecká strana sa dlho spoliehala na to, že by bolo možné pokračovať v dialógu s tradicionalistami na ministerstve zahraničia a v Senáte a týmto spôsobom zmierniť Trumpov ničivý štýl politiky," ozrejmuje. Táto nádej však z veľkej časti zlyhala, čo súvisí i s tým, že Trump má Republikánsku stranu pevne pod kontrolou a dokonca i skúsení senátori kritizovali prezidentovu zahraničnú politiku len vo výnimočných prípadoch. Ďalším dôvodom je, že mnohí zo spomínaných tradicionalistov už medzičasom nie sú v úrade, ako napríklad šéf senátneho výboru pre zahraničné záležitosti Bob Corker či zosnulý republikánsky senátor John McCain, uzatvára analytik.

Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.