Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rodák zo Severnej Karolíny v Severnej Kórei Jenkins učil angličtinu a príležitostne hral zlovestných Američanov v propagandistických filmoch.
Autor TASR
Tokio 12. decembra (TASR) - Američan Charles Jenkins, ktorý pred takmer 53 rokmi dezertoval z americkej armády a utiekol do Severnej Kórey, kde sa neskôr oženil Japonkou unesenou severokórejským režimom, zomrel v pondelok v Japonsku vo veku 77 rokov. Oznámil to v pondelok britský denník Guardian s odvolaním sa na japonské médiá, ktoré však neuviedli príčinu jeho smrti.
Jenkins sa stal v Japonsku slávnym po tom, čo sa jeho manželka Hitomi Sogová, ktorú ako 19-ročnú uniesli z vlasti v roku 1978 severokórejskí agenti, vrátila v októbri 2002 domov spolu so štyrmi ďalšími unesenými japonskými občanmi. O dva roky neskôr prišli za manželmi aj ich dve dcéry a celá rodina sa usadila v Sogovej rodnom meste na odľahlom ostrove Sado.
Rodák zo Severnej Karolíny mal ako 24-ročný seržant v Južnej Kórei 5. januára 1965 hliadku pri demilitarizovanej zóne, keď opustil ostatných vojakov a išiel preveriť podozrivý zvuk. Podľa vojenských úradov USA vzápätí utiekol do Severnej Kórey, jeho príbuzní však vytrvalo hovorili o únose a vymytí mozgu a žiadali preňho milosť.
V Severnej Kórei Jenkins učil angličtinu a príležitostne hral zlovestných Američanov v propagandistických filmoch. Neskôr povedal, že severokorejské úrady odmietli jeho žiadosť o vydanie do Sovietskeho zväzu, kde sa chcel obrátiť na veľvyslanectvo USA v Moskve.
Sogová, ktorú Jenkins učil angličtinu, bola jedným z viac ako tucta japonských občanov, ktorých v 70. a 80. rokoch uniesli severokórejskí agenti, aby ich učili svojmu jazyku a zvykom.
Jenkinsov osud spôsobil krátke napätie vo vzťahoch medzi Japonskom a USA. Po niekoľkých týždňoch pobytu v japonskej nemocnici, kde sa liečil kvôli komplikáciám po operácii v KĽDR, sa Jenkins 11. septembra 2004 oblečený v uniforme prihlásil vojenskej polícii na americkej základni v Japonsku Camp Zama. V bodoch obžaloby dezercia a napomáhanie nepriateľovi sa vyhlásil za vinného, ale odmietol obvinenia zo zrady a vzbury. Bol odsúdený na 30 dní väzenia a prepustený z armády. O šesť dní neskôr ho prepustili za dobré správanie.
Jenkins, ktorý pri príchode na ostrov Sado nehovoril japonsky, tam predával suveníry. V júni 2005 pricestoval s rodinou do USA, aby navštívil svoju 91-ročnú matku. O svojich zážitkoch v KĽDR mu vyšla v októbri 2005 kniha v japončine. V rozhovore v roku 2012 povedal, že na ostrove Sado našiel šťastie a ocenil slobodu, ktorú si v Japonsku užívali s rodinou.
Počas kórejskej vojny dezertovali do KĽDR ďalší traja americkí vojaci James Joseph Dresnok, Larry Allen Abshier (obaja 1962) a Jerry Wayne Parrish (1963). Všetci sú už takisto po smrti. Po vojne tak urobili Roy Chung (1979) a Joseph T. White (1982).
Jenkins sa stal v Japonsku slávnym po tom, čo sa jeho manželka Hitomi Sogová, ktorú ako 19-ročnú uniesli z vlasti v roku 1978 severokórejskí agenti, vrátila v októbri 2002 domov spolu so štyrmi ďalšími unesenými japonskými občanmi. O dva roky neskôr prišli za manželmi aj ich dve dcéry a celá rodina sa usadila v Sogovej rodnom meste na odľahlom ostrove Sado.
Rodák zo Severnej Karolíny mal ako 24-ročný seržant v Južnej Kórei 5. januára 1965 hliadku pri demilitarizovanej zóne, keď opustil ostatných vojakov a išiel preveriť podozrivý zvuk. Podľa vojenských úradov USA vzápätí utiekol do Severnej Kórey, jeho príbuzní však vytrvalo hovorili o únose a vymytí mozgu a žiadali preňho milosť.
V Severnej Kórei Jenkins učil angličtinu a príležitostne hral zlovestných Američanov v propagandistických filmoch. Neskôr povedal, že severokorejské úrady odmietli jeho žiadosť o vydanie do Sovietskeho zväzu, kde sa chcel obrátiť na veľvyslanectvo USA v Moskve.
Sogová, ktorú Jenkins učil angličtinu, bola jedným z viac ako tucta japonských občanov, ktorých v 70. a 80. rokoch uniesli severokórejskí agenti, aby ich učili svojmu jazyku a zvykom.
Jenkinsov osud spôsobil krátke napätie vo vzťahoch medzi Japonskom a USA. Po niekoľkých týždňoch pobytu v japonskej nemocnici, kde sa liečil kvôli komplikáciám po operácii v KĽDR, sa Jenkins 11. septembra 2004 oblečený v uniforme prihlásil vojenskej polícii na americkej základni v Japonsku Camp Zama. V bodoch obžaloby dezercia a napomáhanie nepriateľovi sa vyhlásil za vinného, ale odmietol obvinenia zo zrady a vzbury. Bol odsúdený na 30 dní väzenia a prepustený z armády. O šesť dní neskôr ho prepustili za dobré správanie.
Jenkins, ktorý pri príchode na ostrov Sado nehovoril japonsky, tam predával suveníry. V júni 2005 pricestoval s rodinou do USA, aby navštívil svoju 91-ročnú matku. O svojich zážitkoch v KĽDR mu vyšla v októbri 2005 kniha v japončine. V rozhovore v roku 2012 povedal, že na ostrove Sado našiel šťastie a ocenil slobodu, ktorú si v Japonsku užívali s rodinou.
Počas kórejskej vojny dezertovali do KĽDR ďalší traja americkí vojaci James Joseph Dresnok, Larry Allen Abshier (obaja 1962) a Jerry Wayne Parrish (1963). Všetci sú už takisto po smrti. Po vojne tak urobili Roy Chung (1979) a Joseph T. White (1982).
