Jeruzalem 11. januára (TASR) - Syn bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona oznámil, že jeho otec dnes zomrel.
Gilad Šaron, ktorého citovala agentúra Associated Press, médiám povedal, že otec "odišiel. Odišiel, keď sa rozhodol odísť".
Osemdesiatpäťročý Šaron bol v kóme od mŕtvice, ktorú utrpel v januári 2006 na vrchole svojej politickej moci. Šebovo zdravotné centrum pri Tel Avive, kde bol Šaron hospitalizovaný, minulý týždeň informovalo o prudkom zhoršení sa jeho zdravotného stavu. Podľa lekárov mu začali zlyhávať životne dôležité orgány, tesne pred smrťou mu zlyhali obličky.
Bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona, ktorý dnes po ôsmich rokoch v kóme zomrel, pochovajú na rodinnej farme - po boku jeho manželky. Agentúre RIA Novosti to oznámila izraelská veľvyslankyňa v Rusku Dorit Golenderová.
"Oficiálne to potvrdzujem. Je to v súlade s jeho závetom a želaním jeho detí. Na Herzlovej hore pochovaný nebude," spresnila veľvyslankyňa.
Herzlova hora sa nachádza v západnej časti Jeruzalema a od roku 1951 izraelským národným cintorínom. Pomenovaná je po zakladateľovi moderného sionizmu Theodorovi Herzlovi.
Šaronov pohreb sa uskutoční v pondelok
Bývalého izraelského premiéra Ariela Šarona, ktorý dnes po ôsmich rokoch v kóme zomrel, pochovajú v pondelok na pozemku v blízkosti jeho farmy v južnom Izraeli. Informovala o tom izraelská televízia Channel 2 s tým, že pohreb bude štátny.
Rakvu s telesnými pozostatkami v nedeľu ráno vystavia v budove parlamentu, aby sa Šaronovi mohli pokloniť aj radoví občania.
Na pohrebe sa zúčastnia súčasní i bývalí lídri z celého sveta. Ako informovala agentúra Reuters, delegáciu Spojených štátov na pohrebe bude viesť viceprezident Joe Biden. Izraelský denník Haarec dnes napísal, že na pohrebe sa očakáva účasť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Do Izraela však z rodinných dôvodov - kvôli starostlivosti o chorú matku Barbaru - nepricestuje bývalý prezident USA George W. Bush, ktorý bol vo funkcii v čase Šaronovho pôsobenia na poste premiéra.
Rodinná farma Šaronovcov sa nachádza v južnom Izraeli na severnom okraji Negevskej púšte, v blízkosti mesta Sderot. Farma, zvaná Chavat Šikmim, slúžila aj ako dejisko politických porád a Šaron sa tam zvykol vracať na noc i počas výkonu funkcie premiéra. V roku 2000 na pozemku farmy pochovali Šaronovu druhú manželku Lilly. O farmu sa starali aj Šaronovi synovia Omri a Gil'ad. Práve na farme Šarona v januári 2006 postihla druhá porážka, po ktorej zostal v kóme.
Šebovo zdravotné centrum pri Tel Avive, kde bol Šaron hospitalizovaný, minulý týždeň informovalo o prudkom zhoršení jeho zdravotného stavu. Podľa lekárov mu začali zlyhávať životne dôležité orgány, tesne pred smrťou mu vypovedali obličky.
Agentúra Associated Press citovala o 14.10 SEČ vyjadrenie hovorcu nemocnice dr. Šloma Noja, ktorý s ľútosťou informoval, že Ariel Šaron zomrel približne pred hodinou. "Dnes zlyhalo jeho srdce a on pokojne opustil svoju rodinu, ktorá stála vždy, s láskou a podporou, po jeho boku."
Gilad Šaron, syn zosnulého izraelského expremiéra Ariela Šarona, stojí pri hrobe svojej matky, po boku ktorej bude pochovaný aj jeho otec na rodinnej farme zvanej Chavat Šikmim v južnom Izraeli, 11. január 2014. Foto: TASR/AP
Hneď po úmrtí Šarona začali prichádzať z celého sveta prvé reakcie
Americký prezident Barack Obama dnes spolu s manželkou Michelle vyjadril sústrasť Šaronovej rodine i izraelskému ľudu v súvislosti so "stratou vodcu, ktorý zasvätil svoj život štátu Izrael". Obama vo svojom posolstve znovu potvrdil neochvejnú oddanosť USA izraelskej bezpečnosti i trvalé priateľstvo medzi oboma štátmi a ich národmi.
Obama uviedol, že USA sa budú naďalej zasadzovať za trvalý mier a bezpečnosť Izraelčanov, "a to aj prostredníctvom nášho záväzku dosiahnuť existenciu dvoch štátov žijúcich vedľa seba v mieri a bezpečí".
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril ľútosť nad Šaronovým úmrtím a vyzval Izrael, aby pokračoval v jeho pragmatizme a izraelsko-palestínskom mierovom procese. "Ariel Šaron bol hrdinom svojho ľudu, najprv ako vojak, potom ako štátnik," uvádza sa v Panovom vyhlásení.
Pan Ki-mun dodal, že v súvislosti so Šaronom sa bude spomínať "jeho politická odvaha a odhodlanie dosiahnuť bolestivé, ale historické rozhodnutie o odsune izraelských osadníkov a vojakov z pásma Gazy". Podotkol, že Šaron svojmu nástupcovi zanechal náročnú výzvu splniť izraelskému a palestínskemu ľudu ich túžbu po mieri.
Britský premiér David Cameron označil Šarona za jednu z najvýznamnejších postáv v izraelskej histórii a ocenil, že bol v snahe dosiahnuť mier ochotný a schopný prijímať odvážne a kontroverzné rozhodnutia. "Izrael dnes stratil významného vodcu," dodal Cameron.
Ruský prezident Vladimir Putin vysoko ocenil osobné vlastnosti Ariela Šarona a jeho aktivity na ochranu záujmov Izraela. Upozornil aj na úctu, ktorej sa Šaron tešil u krajanov, i autoritu na medzinárodnej scéne.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes uviedla, že za Šarona "smúti s izraelským ľudom". Vyzdvihla jeho odvážne rozhodnutie stiahnuť izraelských osadníkov z pásma Gazy a urobiť tak historický krok na ceste k dohode s Palestínčanmi a k riešeniu o paralelnej existencii dvoch štátov - izraelského a palestínskeho.
Francúzsky prezident Francois Hollande a prezident Európskej únie Herman Van Rompuy tiež vyjadrili sústrasť v súvislosti so Šaronovým úmrtím a zdôraznili kľúčovú rolu, ktorú v izraelskej politike hral.
Bývalý izraelský premiér Ariel Šaron "dnes prehral svoj posledný boj," povedal izraelský prezident Šimon Peres, ktorý vyzdvihol zosnulého ako "drahého priateľa" a jedného z najväčších obhajcov Izraela.
"Všetci sme ho milovali a bude nám veľmi chýbať... Nepoznal strach... Vedel prijímať ťažké rozhodnutia a uplatniť ich," citovala Peresa agentúra DPA.
Premiér Benjamin Netanjahu zdôraznil, že Šaron zastával vedúcu úlohu pri obrane Izraela od založenia židovského štátu a "jeho pamiatka zostane navždy v srdci národa". "Bol to, predovšetkým a v prvom rade, statočný bojovník, veľký vojenský vodca, jeden z najväčších veliteľov izraelských obranných síl," citoval premiéra server najväčšieho izraelského denníka ynet.
Militantné palestínske hnutie Hamas prejavilo naopak radosť nad smrťou Ariela Šarona, ktorého nazýva "zločincom" a uviedlo, že sa modlí, aby "sa dostal do pekla".
"Šaron je zločinec a bol jedným z tých, ktorí zavinili katastrofy palestínskeho ľudu... Modlíme sa k Alláhovi, aby sa Šaron a všetci sionistickí vodcovia, ktorí hromadne zabíjali našich ľudí, dostali do pekla", napísal hovorca Hamasu, ktoré vládne v pásme Gazy, v e-maili zaslanom médiám.
"Keď si Palestínčania spomenú na Šarona, pamätajú si iba na bolesť, krv, mučenie, vysídlenie a zločiny," citovala ho agentúra DPA. "Nikdy nebudeme ľutovať, že zomrel."
Šaronovu smrť dnes streľbou do vzduchu oslavovali aj v obrovskom utečeneckom tábore Ajn al-Hilvá v južnom Libanone, kde žije okolo 7O.000 Palestínčanov.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák poslal šéfovi izraelskej diplomacie Avigdorovi Libermanovi sústrastný telegram v nasledovnom znení:
"Vaša Excelencia,
s hlbokým pohnutím som prijal správu o úmrtí bývalého izraelského predsedu vlády Ariela Šarona.
Odišiel v ňom veľký bojovník, ktorý stál pri vzniku Izraelského štátu a venoval značnú časť svojho života jeho obrane. Vo funkcii premiéra významne prispel k posilneniu bezpečnosti a prosperity Izraela, ako aj k posilneniu jeho medzinárodného postavenia.
V našej pamäti zostane ako charizmatická ľudská osobnosť s pevnými zásadami a postojmi. Prijmite, prosím, Vaša Excelencia, moju hlbokú sústrasť nad úmrtím popredného izraelského štátnika."
profil Ariela Šarona:
Ariel Šaron, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, sa narodil 27. februára 1928 v mošave Kfar Malal, vtedy ešte britskej Palestíne, v rodine litovských Židov. Jeho rodičia sa zoznámili na univerzite v Tbilisi a do vtedajšej Palestíny ušli pred boľševikmi. Na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme vyštudoval právo a blízkovýchodné štúdie. Už ako 14-ročný bojoval v povstaleckej skupine Hagana. Ako dlhoročný veliteľ izraelskej armády sa dopracoval k hodnosti generála. Prispel k izraelskému víťazstvu v Šesťdňovej vojne (1967) a vojensky sa podieľal na obsadení egyptského Suezu v jomkipurskej vojne (1973).
Jeho vojenská kariéra sa skončila po víťaznom ťažení Izraela do Libanonu v roku 1982 (Operácia Mier v Galilei). Vtedy ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál okolo masakry civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch, ktorú s tichou podporou izraelskej armády spáchali libanonské kresťanské milície - za čo ho uznali nepriamo vinným. O rok neskôr musel kvôli tomu odstúpiť z postu ministra obrany. Považovali ho za jedného z hlavných propagátorov politiky obsadzovania. V politike pôsobil ako minister viacerých ministerstiev a snažil sa urýchliť židovské osídľovanie západného brehu Jordánu.
Ako predstaviteľ pravicovej strany Likud sa začiatkom roku 2001 stal premiérom Izraela. V úrade premiéra sa však jeho politický program neskôr postupne presúval smerom k stredu.
Nevzdal sa politiky vojenských zásahov a protiteroristických operácií na území kontrolovanom Palestínskou samosprávou, neskôr situáciu na Blízkom východe začal riešiť politicky a postupne podporoval mierový proces. Ustúpil od dlhoročného kurzu podpory budovania židovských osád na palestínskych územiach a v roku 2005 presadil jednostranné stiahnutie Izraela z pásma Gazy, ktorého okupácia sa tak po 39 rokoch skončila.
Definitívne sa tým názorovo rozišiel so svojou stranou Likud, ktorú v roku 1974 spoluzakladal. V novembri 2005 ju opustil a založil novú stredopravú stranu Kadima (Vpred), ktorá si dala za cieľ definitívne stanovenie hraníc Izraela.
V ďalšej kariére Šaronovi zabránila mozgová príhoda, ktorá prišla 18. decembra 2005. Ďalšia cievna príhoda - ťažká mŕtvica nasledovala 4. januára 2006. Po nej upadol do kómy, z ktorej sa už neprebral.
Vážna mozgová príhoda izraelského premiéra Ariela Šarona vyvolala v krajine otázky okolo nástupníctva. Úradujúcim predsedom vlády sa stal vicepremiér Ehud Olmert, líder najsilnejšej strany Kadima, ktorý mohol na tomto poste zotrvať maximálne 100 dní. Izrael tak viedol do volieb vyhlásených na 28. marec 2006.
Izraelská vláda 11. apríla 2006 vyhlásila v kóme ležiaceho premiéra Ariela Šarona za trvalo nespôsobilého a oficiálne ukončila jeho päťročné funkčné obdobie. Predsedom vlády sa stal Ehud Olmert, ktorý vyhral voľby.
