Buyoya zomrel iba dva mesiace po tom, ako ho súd v Burundi uznal v neprítomnosti za vinného z vraždy jeho následníka z roku 1993.
Autor TASR
Nairobi 18. decembra (TASR) - Vo veku 71 rokov zomrel niekdajší burundský prezident Pierre Buyoya, ktorý sa dvakrát uchopil moci počas vojenských prevratov a dohliadal na zdĺhavú občiansku etnickú vojnu s bilanciou 300.000 mŕtvych. Oznámila to v piatok tamojšia vláda, ktorú citovala tlačová agentúra Reuters.
Buyoya zomrel iba dva mesiace po tom, ako ho súd v Burundi uznal v neprítomnosti za vinného z vraždy jeho následníka z roku 1993. Tento incident spustil viac než desaťročie trvajúce etnické krviprelievanie.
Buyoya žil v Mali, kde zastával post veľvyslanca Africkej únie (AÚ), zomrel počas prevozu do parížskej nemocnice. Podľa francúzskych médií sa exprezident nakazil koronavírusovým ochorením COVID-19 a približne týždeň bol hospitalizovaný v Mali.
Buyoya, príslušník menšiny Tutsiov, ktorá vládla desaťročia po tom, ako Burundi v roku 1962 získalo nezávislosť od Belgicka, bol prezidentom celkovo 13 rokov - v rokoch 1987-1993 a 1996-2003. Od roku 2012 slúžil ako veľvyslanec AÚ za Mali a región Sahel. Z tejto funkcie odstúpil iba v novembri po usvedčení vo svojej vlasti.
Po prvý raz sa ujal moci v roku 1987, keď zosadil prezidenta Jeana-Baptista Bagazu. V roku 1993 odišiel z úradu po tom, ako neuspel v prvých burundských slobodných voľbách. Nahradil ho Melchior Ndadaye z väčšiny Hutuov.
Iba tri mesiace po tom, ako sa Ndadaye ujal funkcie, vojaci zo stále Tutsiami ovládanej armády nového prezidenta zajali a zabili. Jeho vražda rozprúdila konflikt, v ktorom Tutsiami ovládaná armáda, ako aj povstalci z radov Hutuov spáchali zločiny na civilistoch.
Súd ho v októbri odsúdil na doživotie zo zabitia Ndadayu. Buyoya označil verdikt za politicky motivovaný.
Tri roky po tejto vražde sa Buyoya vrátil k moci. Odstúpil v roku 2003, keď ho nahradil jeho viceprezident Domitien Ndayizeye v rámci dohody, ktorá pomohla ukončiť daný konflikt.
Buyoya zomrel iba dva mesiace po tom, ako ho súd v Burundi uznal v neprítomnosti za vinného z vraždy jeho následníka z roku 1993. Tento incident spustil viac než desaťročie trvajúce etnické krviprelievanie.
Buyoya žil v Mali, kde zastával post veľvyslanca Africkej únie (AÚ), zomrel počas prevozu do parížskej nemocnice. Podľa francúzskych médií sa exprezident nakazil koronavírusovým ochorením COVID-19 a približne týždeň bol hospitalizovaný v Mali.
Buyoya, príslušník menšiny Tutsiov, ktorá vládla desaťročia po tom, ako Burundi v roku 1962 získalo nezávislosť od Belgicka, bol prezidentom celkovo 13 rokov - v rokoch 1987-1993 a 1996-2003. Od roku 2012 slúžil ako veľvyslanec AÚ za Mali a región Sahel. Z tejto funkcie odstúpil iba v novembri po usvedčení vo svojej vlasti.
Po prvý raz sa ujal moci v roku 1987, keď zosadil prezidenta Jeana-Baptista Bagazu. V roku 1993 odišiel z úradu po tom, ako neuspel v prvých burundských slobodných voľbách. Nahradil ho Melchior Ndadaye z väčšiny Hutuov.
Iba tri mesiace po tom, ako sa Ndadaye ujal funkcie, vojaci zo stále Tutsiami ovládanej armády nového prezidenta zajali a zabili. Jeho vražda rozprúdila konflikt, v ktorom Tutsiami ovládaná armáda, ako aj povstalci z radov Hutuov spáchali zločiny na civilistoch.
Súd ho v októbri odsúdil na doživotie zo zabitia Ndadayu. Buyoya označil verdikt za politicky motivovaný.
Tri roky po tejto vražde sa Buyoya vrátil k moci. Odstúpil v roku 2003, keď ho nahradil jeho viceprezident Domitien Ndayizeye v rámci dohody, ktorá pomohla ukončiť daný konflikt.