Na svoju prvú cestu sa vydal spolu s Jiřím Hanzelkom v roku 1947 osobným automobilom Tatra 87, ktorý je vystavený v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Autor TASR
,aktualizované Zlín 2. decembra (TASR) - Vo veku 102 rokov zomrel český cestovateľ a spisovateľ Miroslav Zikmund. S odvolaním sa na jeho rodinu o tom vo štvrtok informoval Český rozhlas.
Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni. Za jeho prvé dlhšie cestovateľské dobrodružstvo možno považovať cestu na Podkarpatskú Rus, ktorú podnikol ako 16-ročný.
Po maturite v roku 1938 začal študovať na Vysokej obchodnej škole, z dôvodu nacistickej okupácie a vojny však štúdium zakončil až v roku 1946. Pri zápise na vysokú školu sa zoznámil s Jiřím Hanzelkom, ktorému sa zmienil o svojom pláne cestovať po svete.
Na svoju prvú cestu – do Afriky – sa dvojica vydala v roku 1947 osobným automobilom Tatra 87, ktorý je vystavený v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Zikmund a Hanzelka dorazili do marockej Casablancy, cez Egypt a Sudán prešli do Etiópie. Autom ako prví na svete pokorili Núbijskú púšť. Po prekonaní Afriky sa presunuli do Južnej Ameriky, kde sa z Argentíny dopravili do Mexika. Československý rozhlas z ich ciest odvysielal viac ako 700 reportáží.
Sláva cestovateľov medzitým v Československu veľmi vzrástla, o ich 44 precestovaných krajinách vzniklo niekoľko kníh.
Nasledovali cesty do Ázie a Oceánie, potom sa dvojica pripravovala navštíviť Austráliu, prišlo však obdobie normalizácie. Ich výpravy a verejný život ukončil rok 1968 a kritický posudok týkajúci sa Sovietskeho zväzu, ktorý spoločne pripravili.
Znovu vyjsť za hranice a vydávať knihy mohli až o 21 rokov neskôr – po páde komunistického režimu. Hanzelka ochorel a Zikmund sám navštívil Japonsko, Austráliu, Nový Zéland, ale aj Sibír alebo Srí Lanku. Cestovatelia za svoje dielo získali Cenu E.E. Kischa, ako aj českú Medailu Za zásluhy.
Rok po smrti Hanzelku v roku 2003 udelila Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne Zikmundovi čestný doktorát. V roku 2014 prezident ČR Miloš Zeman vyznamenal Zikmunda Radom Tomáša Garrigua Masaryka.
Profil českého cestovateľa Miroslava Zikmunda
Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni, kde žil až do roku 1927, keď sa rodina presťahovala do Prahy. Po maturite v roku 1938 začal študovať na Vysokej obchodnej škole. Na začiatku 2. svetovej vojny uzatvorili nemeckí okupanti české vysoké školy a tak Miroslav Zikmund dokončil štúdiá až v roku 1946.
V tom čase sa v Prahe spriatelil s Jiřím Hanzelkom. V roku 1947 si obaja začali plniť svoj študentský sen a cestovať po svete. S legendárnym autom Tatra 87 nastúpili na trojročnú cestu naprieč Afrikou a Južnou Amerikou. V Afrike navštívili Alžírsko, Líbyu, Egypt, Sudán, Somálsko, Etiópiu, Tanzániu, Ugandu, Zambiu a Juhoafrickú republiku, v Južnej a Strednej Amerike zasa Argentínu, Paraguaj, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Ekvádor, Panamu, Salvádor, Guatemalu a Mexiko.
Od mája 1947 do augusta 1952 odvysielal Československý rozhlas z tejto cesty rekordných 702 reportáží. Do roku 1954 sa predali tri vydania cestopisov Zikmunda a Hanzelku s celkovým nákladom 150.000 kusov. Veľký úspech zaznamenávali aj filmové reportáže cestovateľskej dvojice. Napríklad len za prvý mesiac ich film Afrika navštívilo 790.000 divákov. Ako komerční inžinieri na cestách tiež predpripravili mnoho obchodných zmlúv pre štát.
Ich nasledujúca cesta v rokoch 1959–64 smerovala na Blízky východ, do Indie, Nepálu, na Sumatru, do Japonska a vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Cestu podnikli na dvoch upravených terénnych nákladných autách Tatra 805, tentoraz aj so sprievodom.
Zikmund a Hanzelka sa v roku 1968 postavili na stranu reforiem v Československu a na 20 rokov sa z politických príčin museli odmlčať.
Po Novembri '89 mohol Miroslav Zikmund opäť publikovať a predovšetkým cestovať. Podnikol výpravu do Japonska (1991), Austrálie (1992) a na Nový Zéland (1994). V roku 2000 podnikol cesty na Srí Lanku, Maldivy a do USA.
V tomto období vznikli ďalšie filmové dokumenty mapujúce staršie i nové cesty Zikmunda a Hanzelku (Sny a skutočnosť Hanzelku a Zikmunda, Svet očami Hanzelku a Zikmunda a ďalšie). Dvojica spolu precestovala 111-tisíc kilometrov.
Zikmund a Hanzelka získali v roku 1993 Cenu E.E. Kischa za celoživotné dielo. V roku im český prezident Václav Havel udelil Medailu Za zásluhy II. stupňa. V roku 2014 dostal Miroslav Zikmund čestný doktorát Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, kde dlhé roky žil. Takisto mu 28. októbra 2014 udelil prezident ČR Miloš Zeman Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy.
Miroslav Zikmund sa v roku 1953 oženil s opernou speváčkou Evou Maškovou (1932–2020), ich manželstvo sa skončilo rozvodom. Majú spolu syna Miroslava (nar. v roku 1955).
V roku 2017 sa objavilo na pultoch knižné vydanie úspešného filmu Století Miroslava Zikmunda doplnené novými spomienkami a fotografiami. Miroslav Zikmund oslávil 14. februára 2019 okrúhle jubileum 100 rokov.
Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni. Za jeho prvé dlhšie cestovateľské dobrodružstvo možno považovať cestu na Podkarpatskú Rus, ktorú podnikol ako 16-ročný.
Po maturite v roku 1938 začal študovať na Vysokej obchodnej škole, z dôvodu nacistickej okupácie a vojny však štúdium zakončil až v roku 1946. Pri zápise na vysokú školu sa zoznámil s Jiřím Hanzelkom, ktorému sa zmienil o svojom pláne cestovať po svete.
Na svoju prvú cestu – do Afriky – sa dvojica vydala v roku 1947 osobným automobilom Tatra 87, ktorý je vystavený v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Zikmund a Hanzelka dorazili do marockej Casablancy, cez Egypt a Sudán prešli do Etiópie. Autom ako prví na svete pokorili Núbijskú púšť. Po prekonaní Afriky sa presunuli do Južnej Ameriky, kde sa z Argentíny dopravili do Mexika. Československý rozhlas z ich ciest odvysielal viac ako 700 reportáží.
Sláva cestovateľov medzitým v Československu veľmi vzrástla, o ich 44 precestovaných krajinách vzniklo niekoľko kníh.
Nasledovali cesty do Ázie a Oceánie, potom sa dvojica pripravovala navštíviť Austráliu, prišlo však obdobie normalizácie. Ich výpravy a verejný život ukončil rok 1968 a kritický posudok týkajúci sa Sovietskeho zväzu, ktorý spoločne pripravili.
Znovu vyjsť za hranice a vydávať knihy mohli až o 21 rokov neskôr – po páde komunistického režimu. Hanzelka ochorel a Zikmund sám navštívil Japonsko, Austráliu, Nový Zéland, ale aj Sibír alebo Srí Lanku. Cestovatelia za svoje dielo získali Cenu E.E. Kischa, ako aj českú Medailu Za zásluhy.
Rok po smrti Hanzelku v roku 2003 udelila Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne Zikmundovi čestný doktorát. V roku 2014 prezident ČR Miloš Zeman vyznamenal Zikmunda Radom Tomáša Garrigua Masaryka.
Profil českého cestovateľa Miroslava Zikmunda
Miroslav Zikmund sa narodil 14. februára 1919 v Plzni, kde žil až do roku 1927, keď sa rodina presťahovala do Prahy. Po maturite v roku 1938 začal študovať na Vysokej obchodnej škole. Na začiatku 2. svetovej vojny uzatvorili nemeckí okupanti české vysoké školy a tak Miroslav Zikmund dokončil štúdiá až v roku 1946.
V tom čase sa v Prahe spriatelil s Jiřím Hanzelkom. V roku 1947 si obaja začali plniť svoj študentský sen a cestovať po svete. S legendárnym autom Tatra 87 nastúpili na trojročnú cestu naprieč Afrikou a Južnou Amerikou. V Afrike navštívili Alžírsko, Líbyu, Egypt, Sudán, Somálsko, Etiópiu, Tanzániu, Ugandu, Zambiu a Juhoafrickú republiku, v Južnej a Strednej Amerike zasa Argentínu, Paraguaj, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Ekvádor, Panamu, Salvádor, Guatemalu a Mexiko.
Od mája 1947 do augusta 1952 odvysielal Československý rozhlas z tejto cesty rekordných 702 reportáží. Do roku 1954 sa predali tri vydania cestopisov Zikmunda a Hanzelku s celkovým nákladom 150.000 kusov. Veľký úspech zaznamenávali aj filmové reportáže cestovateľskej dvojice. Napríklad len za prvý mesiac ich film Afrika navštívilo 790.000 divákov. Ako komerční inžinieri na cestách tiež predpripravili mnoho obchodných zmlúv pre štát.
Ich nasledujúca cesta v rokoch 1959–64 smerovala na Blízky východ, do Indie, Nepálu, na Sumatru, do Japonska a vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Cestu podnikli na dvoch upravených terénnych nákladných autách Tatra 805, tentoraz aj so sprievodom.
Zikmund a Hanzelka sa v roku 1968 postavili na stranu reforiem v Československu a na 20 rokov sa z politických príčin museli odmlčať.
Po Novembri '89 mohol Miroslav Zikmund opäť publikovať a predovšetkým cestovať. Podnikol výpravu do Japonska (1991), Austrálie (1992) a na Nový Zéland (1994). V roku 2000 podnikol cesty na Srí Lanku, Maldivy a do USA.
V tomto období vznikli ďalšie filmové dokumenty mapujúce staršie i nové cesty Zikmunda a Hanzelku (Sny a skutočnosť Hanzelku a Zikmunda, Svet očami Hanzelku a Zikmunda a ďalšie). Dvojica spolu precestovala 111-tisíc kilometrov.
Zikmund a Hanzelka získali v roku 1993 Cenu E.E. Kischa za celoživotné dielo. V roku im český prezident Václav Havel udelil Medailu Za zásluhy II. stupňa. V roku 2014 dostal Miroslav Zikmund čestný doktorát Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, kde dlhé roky žil. Takisto mu 28. októbra 2014 udelil prezident ČR Miloš Zeman Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy.
Miroslav Zikmund sa v roku 1953 oženil s opernou speváčkou Evou Maškovou (1932–2020), ich manželstvo sa skončilo rozvodom. Majú spolu syna Miroslava (nar. v roku 1955).
V roku 2017 sa objavilo na pultoch knižné vydanie úspešného filmu Století Miroslava Zikmunda doplnené novými spomienkami a fotografiami. Miroslav Zikmund oslávil 14. februára 2019 okrúhle jubileum 100 rokov.