Vatikán XX. decembra (TASR) - Vo veku 95 rokov zomrel v sobotu emeritný pápež Benedikt XVI. Oznámil to Vatikán, informuje TASR.

"So zármutkom vám oznamujeme, že emeritný pápež Benedikt XVI. zomrel dnes (31. decembra) o 9.34 h v Kláštore Matky Cirkvi vo Vatikáne," uviedlo tlačové stredisko Svätej stolice. Pozostatky emeritného pápeža budú od pondelka 2. januára vystavené v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, kde sa s ním budú môcť rozlúčiť veriaci.

Zdravotný stav Benedikta XVI. sa v posledných dňoch zhoršil, pripomína spravodajský web Vatican News.

Pápež František v stredu (28. decembra) počas generálnej audiencie vyzval veriacich, aby sa modlili za 95-ročného emeritného pápeža, lebo jeho zdravotný stav sa zhoršuje a je "veľmi chorý". František v stredu Benedikta navštívil.

Bývalého nemeckého kardinála Josepha Ratzingera zvolili za pápeža v roku 2005. Prijal meno Benedikt XVI.

Foto: TASR/AP

V roku 2013 ako prvý pápež po šiestich storočiach dobrovoľne odstúpil z funkcie. Abdikáciu odôvodnil pokročilým vekom a tým, že už nemá dostatok síl na ďalšie vykonávanie povinností najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi.

Benedikt si Kláštor Matky Cirkvi vybral za svoju rezidenciu po svojom odstúpení v roku 2013, píše Vatican News.

TASR v súvislosti s úmrtím Benedikta XVI. prináša jeho profil.

Benedikt XVI., vlastným menom Joseph Ratzinger, nastúpil na Petrov stolec v roku 2005 po úmrtí poľského pápeža Jána Pavla II. Na čele rímskej cirkvi bol do roku 2013 ako jej 265. biskup. Bol zároveň prvým nemeckým pápežom od roku 1523.

Joseph Aloisius Ratzinger sa narodil na Bielu sobotu 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn ako tretie dieťa do hlboko veriacej rodiny policajta.

Roky nacistickej vlády v Nemecku strávil v obci Hufschlag pri bavorskom meste Traunstein. V roku 1943 sa stal členom jednotky protivzdušnej obrany a bol prevelený do Mníchova. O rok neskôr ho vyslali na rakúsko-maďarské hranice, kde sa podieľal na budovaní protitankových zátarás. V máji 1945 Ratzinger dezertoval z nemeckej armády a vrátil sa do Traunsteinu, kde ho americkí vojaci na niekoľko týždňov zajali. Po prepustení na slobodu sa vrátil do seminára.

V rokoch 1946 až 1951 študoval teológiu a filozofiu na vysokej škole v bavorskom meste Freising a na Univerzite Ľudovíta Maximiliána v Mníchove. Po štúdiách filozofie a teológie prijal 29. júna 1951 vo Freisingu kňazskú vysviacku a začal pôsobiť ako výpomocný kňaz a kaplán. V rokoch 1952 až 1954 bol docentom v arcibiskupskom kňazskom seminári vo Freisingu a v tomto bavorskom meste pôsobil tiež ako docent dogmatiky a fundamentálnej teológie na Filozoficko-teologickej vysokej škole. Titul doktora teológie získal v roku 1953.

Foto: TASR/AP

O štyri roky neskôr sa na Mníchovskej univerzite habilitoval v odbore fundamentálnej teológie a v nasledujúcich rokoch pôsobil na vysokej škole vo Freisingu a na univerzitách v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu.

V marci 1977 vymenovali Josepha Ratzingera za arcibiskupa Mníchovsko-freisinskej arcidiecézy – o tri mesiace neskôr mu pápež Pavol VI. udelil kardinálsky biret.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1981 svojho blízkeho spolupracovníka, kardinála Ratzingera za šéfa Kongregácie pre náuku viery, čo je jedna z najvýznamnejších funkcií v hierarchii hodnostárov Vatikánu.

Druhého apríla 2005 zomrel Ján Pavol II. a o 17 dní neskôr kolégium kardinálov zvolilo Josepha Ratzingera za 265. rímskeho pápeža. Zvolenie oznámil verejnosti čilský kardinál Jorge Medina Estévez tradičnou formulou: "Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam" (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža).

Novozvolený 78-ročný pápež si vybral meno Benedikt XVI. Počas svojej prvej zahraničnej cesty, ktorá viedla v auguste 2005 do rodnej krajiny, navštívil ako prvý pápež v Nemecku synagógu.

Benedikt XVI. oznámil 11. februára 2013, že sa dobrovoľne vzdá pontifikátu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že v dôsledku pokročilého veku už nemá dostatok síl na ďalšie vykonávanie úradu. "Z tohto dôvodu a s vedomím vážnosti tohto kroku, s plnou slobodou vyhlasujem, že sa vzdávam služby rímskeho biskupa, následníka svätého Petra," uvádzalo sa vtedy vo vyhlásení pápeža. Jeho rezignácia nadobudla účinnosť 28. februára 2013.

Foto: TASR/AP

Po odstúpení z čela katolíckej cirkvi vyhlásil, že zvyšok svojho života chce stráviť v modlitbách ukrytý pred svetom. Od mája 2013 žil v Kláštore Matky Cirkvi (Mater Ecclesiae), ktorý sa nachádza vo Vatikánskych záhradách.

V septembri 2020 sa stal Benedikt XVI. najstarším pápežom v dejinách, keď prekonal dovtedy najdlhšie žijúceho pápeža Leva XIII. Ten zomrel – avšak v úrade – v roku 1903 vo veku 93 rokov, štyri mesiace a tri dni.

Emeritný pápež Benedikt XVI. požiadal vo februári 2022 listom o odpustenie všetky obete sexuálnych útokov spáchaných v čase svojho pôsobenia na čele mníchovsko-freisinskej diecézy. Tento list sa objavil necelé tri týždne po zverejnení správy, ktorá obvinila Benedikta z toho, že o zneužívaní neplnoletých kňazmi vedel, ale nekonal. Benedikt XVI. však v liste veriacim zopakoval, že o pohlavnom zneužívaní nemal informácie.

Pohreb Benedikta XVI. sa uskutoční 5. januára, povedie ho František

Pohreb emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý zomrel v sobotu vo veku 95 rokov, sa bude konať budúci štvrtok. Pohrebnú omšu na vatikánskom Námestí sv. Petra bude celebrovať jeho nástupca pápež František, oznámil Vatikán. Informuje o tom TASR na základe informácií agentúr AP a AFP.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni novinárom na brífingu povedal, že pohreb sa podľa očakávaní uskutoční vo štvrtok 5. januára so začiatok o 9.30 h. Pozostatky emeritného pápeža predtým vystavia v pondelok 2. januára v Bazilike sv. Petra, kde sa so zosnulým budú môcť rozlúčiť veriaci.

Foto: TASR/AP

Pohreb Benedikta XVI. bude bezprecedentnou udalosťou, keď súčasný pápež bude viesť pohrebné obrady za svojho predchodcu. Očakáva sa účasť tisícov veriacich i štátnych predstaviteľov.

Vatikán má vypracované podrobné plány toho, čo sa stane po úmrtí úradujúceho pápeža. Nie je však verejne známe, že by mal pripravené presné postupy po úmrtí emeritného pápeža. Benedikt XVI. bol prvým pápežom po šiestich storočiach, ktorý z postu odstúpil namiesto toho, aby ho zastával doživotne.

Existujúce pravidlá Vatikánu uvádzajú, že pohreb pápeža by sa mal uskutočniť štyri až šesť dní po jeho smrti v rámci deväťdňového obdobia smútku (novendiale), priblížila agentúra Reuters.

V roku 2005 po úmrtí pápeža Jána Pavla II. vystavili jeho pozostatky pred pohrebom, ktorý sa konal po šiestich dňoch za účasti milióna ľudí vrátane hláv štátov.