Francúzska herecká legenda Jean Paul Belmondo na scéne počas 42. slávnostného udeľovania cien Francúzskej filmovej akadémie Cézar v Paríži 24. februára 2017, foto z archívu.Foto: TASR/APNa nedatovanej snímke sú francúzska herečka Jeanne Moreauová a francúzsky herec jean Paul Belmondo, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Počas 60 rokov svojej kariéry sa Belmondo objavil v 80 filmoch a zanechal po sebe nezabudnuteľné úlohy, nielen herecké, ale aj kaskadérske.
Paríž 6. septembra (TASR) – Vo veku 88 rokov zomrel francúzsky herec Jean-Paul Belmondo. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na jeho právneho zástupcu.
"Už nejaký čas bol veľmi unavený. Zomrel tíško," uviedol podľa spravodajského web France Info Belmondov právnik Michel Godest.
Herec, prezývaný aj Bébel, bol považovaný za jedného z posledných žijúcich velikánov francúzskej kinematografie, jej Novej vlny v 50. a 60. rokoch 20. storočia.
Počas 60 rokov svojej kariéry sa Belmondo objavil v 80 filmoch a zanechal po sebe nezabudnuteľné úlohy, nielen herecké, ale aj kaskadérske. Francúzska herecká legenda Jean Paul Belmondo, archívne foto.Foto: TASR/AP
Na výslnie sa dostal postavou mladého šviháka v snímke Na konci s dychom, ktorú režíroval Jean-Luc Godard. Postupne sa začal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách, ako Muž z Ria (1965). Až do polovice 80. rokov hrával Belmondo najmä akčných, často cynických hrdinov.
Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s režisérmi ako Claude Chabrol, Vittorio De Sica, Philippe de Broca, Claude Zidi či Francois Truffaut a ďalší.
V neskoršom veku sa sústreďoval na divadlo a po mozgovej mŕtvici v roku 2001 sa stiahol z verejného života, ale naďalej dostával množstvo ponúk na filmovanie.
V apríli 2007 Belmonda vyznamenali najvyšším francúzskym štátnym vyznamenaním, Radom čestnej légie.
Francúzska herecká legenda Jean Paul Belmondo (v strede) počas 42. slávnostného udeľovaní cien Francúzskej filmovej akadémie César v Paríži 24. februára 2017, foto z archívu.Foto: TASR/AP
TASR prináša v tejto súvislosti jeho profil
Herec Jean-Paul Belmondo sa stal symbolom francúzskej kinematografie i samotného Francúzska. Hral vo viac než 90 filmoch, pričom od polovice 60. rokov išlo zväčša o titulné úlohy. Hrával v dobrodružných či kriminálnych snímkach, vynikal však aj komediálnym talentom.
Jean-Paul Belmondo sa narodil 9. apríla 1933 v Neuilly-sur-Seine, mestečku, ktoré je súčasťou parížskeho predmestia. Jeho otec Paul Belmondo bol sochárom, matka Madeline maliarkou. Rodičia viedli všetky tri deti k tomu, aby mali vzťah k umeniu a podporili aj Jeana-Paula v rozhodnutí stať sa hercom.
Na parížske konzervatórium ho prijali až na tretí pokus. Už ako študent získaval prvé skúsenosti na javisku, no zatiaľ bez väčšieho ohlasu. Hoci ho divadlo lákalo viac než film, napokon prvý raz zažiaril práve na filmovom plátne. Po niekoľkých epizódnych úlohách mu Jean-Luc Godard ponúkol rolu "antihrdinu" Michela Poiccarda vo svojom filme Na konci s dychom (1960). Belmondo zaujal nenúteným hereckým prejavom a stal sa symbolom nastupujúcej generácie tzv. novej vlny.
Hlavnú úlohu v dobrodružnej snímke Cartouche (1962) mu ponúkol Philippe de Broca, s ktorým následne nakrútil aj trojicu známych komédií Muž z Ria (1964), Muž z Hongkongu (1965) a Muž z Acapulca (1973).
Henri Verneuil ho obsadil do dobrodružnej snímky 100.000 dolárov na slnku (1964), a zahral si aj vo filme ďalšieho predstaviteľa novej vlny Jean-Luca Godarda s názvom Bláznivý Petríček (1965).
Nasledovali snímky Sympatický darebák (Jean Becker, 1966), Zlodej z Paríža (Louis Malle, 1967) a napokon nezabudnuteľná komédia Veľký šéf, ktorú v roku 1969 nakrútil Gérard Oury – Belmondovi v nej boli hereckými partnermi obľúbený komik Bourvil a herci David Niven či Eli Wallach.
Popri jeho typických filmových postavách, kde sa striedal humor s kaskadérskymi kúskami, mu veľký úspech priniesli aj filmy, v ktorých stvárňoval vážne postavy, ako napríklad gangsterský príbeh Borsalino (Jacques Deray, 1970), kde si Belmondo zahral vo dvojici s Alainom Delonom.
Po historickej komédii Manželia z roku II. (Jean-Paul Rappeneau, 1971) predviedol Belmondo svoje komické vlohy v spomínanej paródii Muž z Acapulca (1973) Philippa de Brocu – nenapodobiteľne stvárnil chudobného autora brakovej literatúry, ale aj akčných hrdinov, ktorých si vytváral vo svojich knihách. Opäť jednu zo svojich vážnych postáv – dôrazného policajného inšpektora s buldočou vytrvalosťou – si zahral v dráme Strach nad mestom (Henri Verneuil, 1975). Francúzsky herec Jean Paul Belmondo (vľavo) a herečka Monica Bellucciová pózujú fotografom pred 23. udeľovaním cien Lumieres v Paríži 5. februára 2018, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Nasledovali snímky Nenapraviteľný (Philippe de Broca, 1975), Telo môjho nepriateľa (Henri Verneuil, 1976), či akčná snímka Lovec hláv (Philippe Labro, 1976).
K ďalším komédiám, v ktorých sa Belmondo predstavil vo vrcholnej kondícii, patrila snímka Zviera (Claude Zidi, 1977) či film Policajt alebo darebák (Georges Lautner, 1979). Divácku obľubu si získala aj komédia Veselá Veľká noc (Georges Lautner, 1984) a Senzi finta (Alexandre Arcady, 1985).
V roku 1998 si opäť s Delonom zahral v kriminálke Polovičná šanca (Patrice Leconte), objavil sa v absurdnej komédii Herci (Bertrand Blier, 2000). Po dlhšom čase sa takisto vrátil k divadlu, kde na prekvapenie divákov uprednostňoval klasické role.
V roku 2001 utrpel herec počas dovolenky na Korzike mŕtvicu. Vrátil sa však k hereckej práci a ešte v roku 2008 pribudla k jeho filmografii snímka Muž a jeho pes (Francis Huster).
V roku 2011 sa Belmondo zúčastnil na galavečere, ktorý na jeho počesť pripravili organizátori Medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Do zbierky ocenení mu v roku 2016 pribudol Zlatý lev za celoživotné dielo. Hercovi cenu odovzdali na 73. medzinárodnom festivale v Benátkach.
V roku 2017 sa rozhodol vydať knihu s názvom Mojich tisíc životov, kde okrem autobiografického portrétu zverejnil fotografie z vlastného archívu. Cenu bratov Lumiérovcov za celoživotné dielo mu udelili vo februári 2018. V deň francúzskeho štátneho sviatku 14. júla 2019 dostal Belmondo najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, Rád čestnej légie.
Herec bol dvakrát ženatý a stal sa otcom štyroch detí. Jeden zo synov, herec Paul Belmondo o svojom otcovi nakrútil v roku 2015 dokument s názvom Belmondo o Belmondovi.
