Óe bol po Jasunarim Kawabatovi druhým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z Japonska; získal ju v roku 1994.
Autor TASR
Tokio 13. marca (TASR) - Vo veku 88 rokov zomrel japonský laureát Nobelovej ceny za literatúru, významná postava súčasnej japonskej literatúry a pacifista Kenzaburó Óe.
Vydavateľstvo Kódanša vo svojom vyhlásení uviedlo, že Kenzaburó Óe "zomrel na starobu v skorých ranných hodinách 3. marca". Dodalo, že medzičasom prebehol aj pohreb v rodinnom kruhu, informovala agentúra AFP.
Óe bol po Jasunarim Kawabatovi druhým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z Japonska; získal ju v roku 1994.
Jeho romány, poviedky a eseje, silne ovplyvnené francúzskou a americkou literatúrou a literárnou teóriou, sa zaoberajú politickými, sociálnymi a filozofickými otázkami vrátane jadrových zbraní, jadrovej energie, sociálneho nonkonformizmu a existencializmu.
Viaceré z jeho diel sú ovplyvnené osudom jeho syna Hikariho, ktorý sa narodil s poškodeným mozgom, a jeho prijatím do rodiny i spoločnosti.
Óe získal v roku 1994 Nobelovu cenu za literatúru za vytvorenie "imaginárneho sveta, v ktorom sa život a mýtus zlievajú do znepokojujúceho obrazu dnešnej ľudskej situácie".
V tom istom roku bol aj nominovaný japonský Rád kultúry. Ten však odmietol, pretože ho udeľuje japonský cisár. Óe vtedy vysvetlil: "Neuznávam žiadnu autoritu, žiadnu hodnotu, ktorá by bola vyššia ako demokracia."
Óe sa zapojil do pacifistických a protijadrových kampaní a napísal knihy týkajúce sa atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki a komunity ľudí zvaných "hibakuša", ktorí prežili atómové bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki.
Kenzaburó Óe povedal, že Japonsko má "etickú zodpovednosť" vzdať sa jadrovej energie po jadrovej katastrofe vo Fukušime, rovnako ako sa podľa povojnovej ústavy zrieklo vlastnej armády.
Vydavateľstvo Kódanša vo svojom vyhlásení uviedlo, že Kenzaburó Óe "zomrel na starobu v skorých ranných hodinách 3. marca". Dodalo, že medzičasom prebehol aj pohreb v rodinnom kruhu, informovala agentúra AFP.
Óe bol po Jasunarim Kawabatovi druhým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z Japonska; získal ju v roku 1994.
Jeho romány, poviedky a eseje, silne ovplyvnené francúzskou a americkou literatúrou a literárnou teóriou, sa zaoberajú politickými, sociálnymi a filozofickými otázkami vrátane jadrových zbraní, jadrovej energie, sociálneho nonkonformizmu a existencializmu.
Viaceré z jeho diel sú ovplyvnené osudom jeho syna Hikariho, ktorý sa narodil s poškodeným mozgom, a jeho prijatím do rodiny i spoločnosti.
Óe získal v roku 1994 Nobelovu cenu za literatúru za vytvorenie "imaginárneho sveta, v ktorom sa život a mýtus zlievajú do znepokojujúceho obrazu dnešnej ľudskej situácie".
V tom istom roku bol aj nominovaný japonský Rád kultúry. Ten však odmietol, pretože ho udeľuje japonský cisár. Óe vtedy vysvetlil: "Neuznávam žiadnu autoritu, žiadnu hodnotu, ktorá by bola vyššia ako demokracia."
Óe sa zapojil do pacifistických a protijadrových kampaní a napísal knihy týkajúce sa atómového bombardovania Hirošimy a Nagasaki a komunity ľudí zvaných "hibakuša", ktorí prežili atómové bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki.
Kenzaburó Óe povedal, že Japonsko má "etickú zodpovednosť" vzdať sa jadrovej energie po jadrovej katastrofe vo Fukušime, rovnako ako sa podľa povojnovej ústavy zrieklo vlastnej armády.