FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Pri lete kozmickou loďou Voschod 2 v roku 1965 vystúpil ako prvý človek do voľného priestoru. K lodi bol pripútaný lanom na vzdialenosť 5,35 metra.
Autor TASR
,aktualizované Moskva 11. októbra (TASR) - Vo veku 85 rokov zomrel v piatok v Moskve veterán sovietskej kozmonautiky Alexej Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý človek uskutočnil výstup do otvoreného kozmického priestoru. Informovala o tom Leonovov asistentka, píše agentúra AFP.
"Zomrel dnes po dlhej chorobe v Hlavnej vojenskej klinike Nikolaja Burdenka v Moskve," povedala pre AFP Nataľja Filimonovová.
Pri lete kozmickou loďou Voschod 2 v roku 1965 vystúpil ako prvý človek do voľného priestoru. K lodi bol pripútaný lanom na vzdialenosť 5,35 metra. Celkový výstup trval 20 minút, pričom 12 minút z toho sa odohrávalo mimo kozmickej lode.
Leonov bol vybraný ako prvý občan Sovietskeho zväzu, ktorý mal pristáť na Mesiaci. Túto misiu však neskôr zrušili, pripomína britský denník Guardian.
Alexej Archipovič Leonov sa narodil 30. mája 1934 v ruskej obci Listvianka. Od roku 1947 žil s rodičmi v Kaliningrade. Pôvodne chcel študovať umenie na akadémii v Rige.
"Dostal som pozvanie na štúdium, ale preto, že internát mohli dostať až študenti tretieho ročníka a na prenajatie bytu v Rige mi štipendium nestačilo, zobral som všetky svoje kresby a odcestoval som na Ukrajinu do leteckého učilišťa," povedal Leonov v roku 2016 v rozhovore pre TASR.
Letecký výcvik absolvoval najprv v roku 1955 v leteckej škole v Kremenčugu a v roku 1957 v meste Čugujev.
"Začal som lietať a maľovať. Po dvoch rokoch v bojovom pluku sa mi podarilo pripraviť výstavu mojich obrazov. V roku 1959 ma pozvali do skupiny skúšobných letcov. V ten istý deň sme sa stretli s Jurijom Alexejovičom Gagarinom. Konkurz sme úspešne zvládli. Potom nám navrhli, aby sme vstúpili do oddielu kozmonautov," zaspomínal si v rozhovore pre TASR Leonov.
Do prvej skupiny sovietskych kozmonautov sa dostal v roku 1960. Už o päť rokov neskôr prepísal dejiny svetovej kozmonautiky.
Písal sa 18. marec 1965, keď Sovietsky zväz vyslal do vesmíru kozmickú loď Voschod 2. Ešte v ten istý deň vystúpil Leonov ako prvý človek do voľného kozmického priestoru. S loďou ho spájalo iba 5,35 metrov dlhé bezpečnostné lano. Historický prvý výstup do voľného kozmického priestoru trval dovedna 20 minút, z toho 12 minút a deväť sekúnd mimo lode. Komplikácie nastali po tom, ako sa chcel vrátiť naspäť do lode. Príliš nafúknutý skafander mu v tom na prvýkrát totiž zabránil. Ťažkosti nastali aj pri návrate kozmickej lode na Zem. Tá pristála úplne niekde inde, ako sa očakávalo.
Leonov v rámci sovietskeho mesačného programu absolvoval aj výcvik za veliteľa lunárneho modulu. Mal sa stať v prípade úspešného pristátia na Mesiaci aj prvým človekom, ktorý vystúpi na jeho povrchu, program bol však zrušený.
Jeho poslednou kozmickou misiou bol medzinárodný experiment kozmických lodí Apollo a Sojuz 19. Počas tejto misie bol veliteľom Sojuzu 19 a na obežnej dráhe okolo Zeme strávil v roku 1975 deväť dní.
Podieľal sa aj na vyšetrovaní havárie a smrti prvého kozmonauta Jurija Gagarina. V rozhovore pre TASR z roku 2016 o Gagarinovi povedal: "Do poslednej chvíle sme boli priateľmi. Počul som výbuch lietadla, v ktorom Jurij zomrel. Nešťastie sa stalo neďaleko od letiska v meste Kiržač, kde som v tom čase bol veliteľom parašutistického výcviku."
V júni 2013 v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today (RT) Leonov zverejnil dovtedy zatajované okolnosti Gagarinovej havárie. Bývalý kozmonaut povedal, že v tesnej blízkosti stroja UTI Mig-15 s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Serioginom na palube neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 kilometrov za hodinu do vývrtky.
Pre ruskú televíziu ďalej uviedol, že "v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne aj vyššie. Nie však vo výške 450-500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu.".
"Zomrel dnes po dlhej chorobe v Hlavnej vojenskej klinike Nikolaja Burdenka v Moskve," povedala pre AFP Nataľja Filimonovová.
Pri lete kozmickou loďou Voschod 2 v roku 1965 vystúpil ako prvý človek do voľného priestoru. K lodi bol pripútaný lanom na vzdialenosť 5,35 metra. Celkový výstup trval 20 minút, pričom 12 minút z toho sa odohrávalo mimo kozmickej lode.
Leonov bol vybraný ako prvý občan Sovietskeho zväzu, ktorý mal pristáť na Mesiaci. Túto misiu však neskôr zrušili, pripomína britský denník Guardian.
Profil Alexeja Leonova
Alexej Archipovič Leonov sa narodil 30. mája 1934 v ruskej obci Listvianka. Od roku 1947 žil s rodičmi v Kaliningrade. Pôvodne chcel študovať umenie na akadémii v Rige.
"Dostal som pozvanie na štúdium, ale preto, že internát mohli dostať až študenti tretieho ročníka a na prenajatie bytu v Rige mi štipendium nestačilo, zobral som všetky svoje kresby a odcestoval som na Ukrajinu do leteckého učilišťa," povedal Leonov v roku 2016 v rozhovore pre TASR.
Letecký výcvik absolvoval najprv v roku 1955 v leteckej škole v Kremenčugu a v roku 1957 v meste Čugujev.
"Začal som lietať a maľovať. Po dvoch rokoch v bojovom pluku sa mi podarilo pripraviť výstavu mojich obrazov. V roku 1959 ma pozvali do skupiny skúšobných letcov. V ten istý deň sme sa stretli s Jurijom Alexejovičom Gagarinom. Konkurz sme úspešne zvládli. Potom nám navrhli, aby sme vstúpili do oddielu kozmonautov," zaspomínal si v rozhovore pre TASR Leonov.
Do prvej skupiny sovietskych kozmonautov sa dostal v roku 1960. Už o päť rokov neskôr prepísal dejiny svetovej kozmonautiky.
Písal sa 18. marec 1965, keď Sovietsky zväz vyslal do vesmíru kozmickú loď Voschod 2. Ešte v ten istý deň vystúpil Leonov ako prvý človek do voľného kozmického priestoru. S loďou ho spájalo iba 5,35 metrov dlhé bezpečnostné lano. Historický prvý výstup do voľného kozmického priestoru trval dovedna 20 minút, z toho 12 minút a deväť sekúnd mimo lode. Komplikácie nastali po tom, ako sa chcel vrátiť naspäť do lode. Príliš nafúknutý skafander mu v tom na prvýkrát totiž zabránil. Ťažkosti nastali aj pri návrate kozmickej lode na Zem. Tá pristála úplne niekde inde, ako sa očakávalo.
Leonov v rámci sovietskeho mesačného programu absolvoval aj výcvik za veliteľa lunárneho modulu. Mal sa stať v prípade úspešného pristátia na Mesiaci aj prvým človekom, ktorý vystúpi na jeho povrchu, program bol však zrušený.
Jeho poslednou kozmickou misiou bol medzinárodný experiment kozmických lodí Apollo a Sojuz 19. Počas tejto misie bol veliteľom Sojuzu 19 a na obežnej dráhe okolo Zeme strávil v roku 1975 deväť dní.
Podieľal sa aj na vyšetrovaní havárie a smrti prvého kozmonauta Jurija Gagarina. V rozhovore pre TASR z roku 2016 o Gagarinovi povedal: "Do poslednej chvíle sme boli priateľmi. Počul som výbuch lietadla, v ktorom Jurij zomrel. Nešťastie sa stalo neďaleko od letiska v meste Kiržač, kde som v tom čase bol veliteľom parašutistického výcviku."
V júni 2013 v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today (RT) Leonov zverejnil dovtedy zatajované okolnosti Gagarinovej havárie. Bývalý kozmonaut povedal, že v tesnej blízkosti stroja UTI Mig-15 s Gagarinom a letovým inštruktorom Vladimirom Serioginom na palube neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 kilometrov za hodinu do vývrtky.
Pre ruskú televíziu ďalej uviedol, že "v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne aj vyššie. Nie však vo výške 450-500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu.".
