Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Molina sa zaoberal otázkou znečistenia vzdušia vo veľkých mestách ako Mexiko a loboval tiež za globálne opatrenia v snahe dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj.
Autor TASR
Mexiko 8. októbra (TASR) - Vo veku 77 rokov zomrel v stredu mexický vedec a laureát Nobelovej ceny za chémiu za rok 1995 Mario Molina. O úmrtí Molinu v jeho rodnom meste Mexiko informovala jeho rodina. Príčinu smrti však neuviedla, napísala agentúra AP.
Nobelovu cenu za chémiu získal Molina spoločne s Holanďanom Paulom Crutzenom a Američanom Sherwoodom Rowlandom za výskum chemických procesov v atmosfére a najmä sledovanie priebehu tvorby a rozkladania sa ozónu. Najväčšou zásluhou tejto trojice bolo rozpracovanie vplyvu konkrétnych emisií, ktoré unikajú do atmosféry, na chemické procesy prebiehajúce v ozónovej vrstve ovplyvňujúce rozširovanie ozónových dier. Tým upozornili na nebezpečenstvo hroziacej ekologickej katastrofy, ktorá môže nastať pri sústavnom vypúšťaní istých druhov plynných látok do ovzdušia.
Molina a Rowland publikovali ešte v roku 1974 zistenia, že chlór, ktorý sa dostáva do stratosféry v dôsledku použitia chlórfluorkarbónov (CFC), ničí ochrannú ozónovú vrstvu. Toto odhalenie viedlo k medzinárodnému zákazu produktov na báze CFC.
Molina sa neskôr zaoberal otázkou znečistenia vzdušia vo veľkých mestách ako Mexiko a loboval tiež za globálne opatrenia v snahe dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. Jedným z jeho posledných verejných vystúpení bola nedávna účasť na videokonferencii spolu s primátorkou mexickej metropoly a tiež vedkyňou Claudiou Sheinbaumovou. Molina na tomto podujatí hovoril o pandémii nového koronavírusu a upozorňoval tiež na dôležitosť nosenia rúšok na tvár.
Molina bol okrem iného aj členom americkej Národnej akadémie vied a osem rokov bol jedným z 21 vedcov, ktorý tvorili Rada poradcov pre vedu a techniku vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu. Zomrel práve v deň, keď ohlásili nové laureátky Nobelovej ceny za chémiu, a to americkú biochemičku Jennifer Doudnovú a francúzsku biochemičku Emmanuellu Charpentierovú.
Nobelovu cenu za chémiu získal Molina spoločne s Holanďanom Paulom Crutzenom a Američanom Sherwoodom Rowlandom za výskum chemických procesov v atmosfére a najmä sledovanie priebehu tvorby a rozkladania sa ozónu. Najväčšou zásluhou tejto trojice bolo rozpracovanie vplyvu konkrétnych emisií, ktoré unikajú do atmosféry, na chemické procesy prebiehajúce v ozónovej vrstve ovplyvňujúce rozširovanie ozónových dier. Tým upozornili na nebezpečenstvo hroziacej ekologickej katastrofy, ktorá môže nastať pri sústavnom vypúšťaní istých druhov plynných látok do ovzdušia.
Molina a Rowland publikovali ešte v roku 1974 zistenia, že chlór, ktorý sa dostáva do stratosféry v dôsledku použitia chlórfluorkarbónov (CFC), ničí ochrannú ozónovú vrstvu. Toto odhalenie viedlo k medzinárodnému zákazu produktov na báze CFC.
Molina sa neskôr zaoberal otázkou znečistenia vzdušia vo veľkých mestách ako Mexiko a loboval tiež za globálne opatrenia v snahe dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj. Jedným z jeho posledných verejných vystúpení bola nedávna účasť na videokonferencii spolu s primátorkou mexickej metropoly a tiež vedkyňou Claudiou Sheinbaumovou. Molina na tomto podujatí hovoril o pandémii nového koronavírusu a upozorňoval tiež na dôležitosť nosenia rúšok na tvár.
Molina bol okrem iného aj členom americkej Národnej akadémie vied a osem rokov bol jedným z 21 vedcov, ktorý tvorili Rada poradcov pre vedu a techniku vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu. Zomrel práve v deň, keď ohlásili nové laureátky Nobelovej ceny za chémiu, a to americkú biochemičku Jennifer Doudnovú a francúzsku biochemičku Emmanuellu Charpentierovú.
