Los Angeles 7. januára (TASR) - Vo veku 94 rokov zomrel herec, režisér a aktivista Sidney Poitier, prvá veľká černošská filmová hviezda Hollywoodu. Boj za rasovú rovnosť viedol vo filmoch mnoho desaťročí predtým, ako vznikli hnutia OscarsSoWhite a Black Lives Matter (Oscary sú také belošské a Na životoch černochov záleží), píše tlačová agentúra AFP.
V piatok oznámil správu o Poitierovom úmrtí podpredseda vlády Bahám Chester Cooper.
Poitier, ktorý mal dvojaké americké a bahamské občianstvo, bol "ikonou, hrdinom, múdrym radcom, bojovníkom a národným pokladom", napísal na svojom oficiálnom účte na Facebooku Cooper.
Ako herec sa celosvetovo preslávil hlavnými úlohami vo filmoch Džungľa pred tabuľou, Pánovi učiteľovi s láskou či Hádaj, kto príde na večeru.
Na archívnej snímke z 23. júna 1967 americký herec Sidney Poitier, hviezda filmu Pánu učiteľovi z lásky, vkladá ruky do cementu pred Grauman’s Chinese Theatre pri Hollywoodskom chodníku slávy v Los Angeles. Foto: TASR/AP
Vo filmoch stvárňoval úlohy sebavedomých inteligentných mužov, ktorí museli zápasiť s rasovými predsudkami.
V roku 1963 sa stal prvým černochom, ktorý získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo filme Poľné ľalie. V 50. a 60. rokoch bol symbolom boja proti rasizmu.
Na Oscara bol ako prvá černošská hviezda nominovaný už za film Útek v reťaziach z roku 1958 (s Tonym Curtisom) a o šesť rokov neskôr ho získal za výkon v hlavnej úlohe v spomínanej snímke Poľné ľalie.
Pri preberaní historického ocenenia Poitier elegantnému publiku prevažne belošských kolegov povedal: "K tejto chvíli viedla dlhá cesta." Trvalo však až 38 rokov, kým úspech v tejto kategórii znova dosiahol Denzel Washington.
Na archívnej snímke z 13. apríla 1964 americký herec Sidney Poitier pózuje s Oscarom za najlepšieho herca v hlavnej úlohe za film Poľné ľalie v kalifornskej Santa Monice.Foto: TASR/AP
Poitier vyvažoval úspech zmyslom pre povinnosť vyberať si filmové projekty, ktoré sa zaoberali fanatizmom a spoločenskými stereotypmi. Takými boli napríklad filmy Hádaj, kto príde na večeru z roku 1967 a V žiari noci.
Poitier dostal v roku 2002 aj čestného Oscara za "výnimočné výkony" na striebornom plátne a za "dôstojnosť, štýl a inteligenciu" mimo neho.
"Túto cenu prijímam v mene všetkých afroamerických hercov a herečiek, ktorí prišli predo mnou ešte v ťažkých rokoch a na ktorých pleciach som mal tú výsadu stáť a vidieť, kam by som mohol ísť," povedal Poitier.
Na archívnej snímke z 26. júna 1964 americký herec Sidney Poitier dáva autogramy pred začiatkom 14. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne.Foto: TASR/AP
Takisto pochválil "vizionársky výber hŕstky amerických" producentov, režisérov a šéfov filmových štúdií, ktorí sa nebáli postaviť za vec rovnoprávnosti napriek ťažkostiam, ktoré im takýto postoj mohol spôsobiť.
Zhodou okolností v tú noc v roku 2002 prevzal Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe práve Washington a Halle Berryová sa stala prvou – a jedinou – Afroameričankou, ktorá zvíťazila v kategórii najlepšia herečka.
"Vždy pôjdem vo vašich šľapajach," povedal vtedy Washington. "Nie je nič, čo by som robil radšej, pane," dodal.
V televízii stvárnil Poitier ikony dejín, ako bol prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Nelson Mandela a prvý černošský sudca amerického Najvyššieho súdu Thurgood Marshall.
V roku 1997 sa Poitier ujal ceremoniálneho postu bahamského veľvyslanca v Japonsku.
Na archívnej snímke americký prezident Barack Obama zapína medailu hercovi Sidneymu Poitierovi vo Východnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone 12. augusta 2009.Foto: TASR/AP
V roku 2009 mu vtedajší americký prezident Barack Obama udelil prezidentskú medailu slobody – najvyššie vyznamenanie v USA pre civilistov.
Poitier bol od roku 1976 ženatý s druhou manželkou Joannou a mal šesť detí, ako aj veľa vnúčat a pravnúčat.
Profil herca Sidneyho Poitiera
Sidney Poitier sa narodil 20. februára 1927 v Miami na Floride v USA ako jedno zo siedmich detí v bahamskej farmárskej rodine. Detstvo prežil na Bahamách. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako zdravotník. Pracoval tiež ako stavebný robotník, predavač a robotník v dokoch.
Keď sa zbavil nepatričného prízvuku, prijali ho v roku 1945 do divadla American Negro Theater v New Yorku. Tam hral napríklad v dráme Dni našej mladosti.
Jeho úlohy možno označiť za prelomové, pretože černošskí herci dovtedy v prevažnej miere stvárňovali postavy spojené s tancom a spevom. Počas hosťovania na Broadwayi v roku 1946 dosiahol úspech v úlohe Polydora v hre Lysistrata. V Hollywoode sa objavil v roku 1950 vo filmovej dráme z prostredia rehabilitačného strediska pre vojnových slepcov Bez východiska (No Way Out).
Výraznejšie na seba upozornil vo filme Džungľa pred tabuľou (Blackboard Jungle) v roku 1955. Táto snímka je zaujímavá aj po hudobnej stránke – uvedením skladby Rock Around the Clock, legendárneho hitu Billa Haleyho, ktorý znamenal začiatok rokenrolovej horúčky v USA.
V roku 1958 v snímke Útek v reťaziach (The Defiant Ones) spoločne s Tonym Curtisom (Niekto to rád horúce) stvárnili dvoch trestancov, ktorí spútaní oceľovými putami utekajú z väzenia. V roku 1962 stvárnil úlohu psychiatra v snímke Okamih rozhodnutia (Pressure Point). O rok neskôr nasledovala snímka Poľné ľalie (Lilies of the Field), za ktorú získal Sydney Poitier sošku Oscara ako prvý afroamerický herec.
Za postavu policajného dôstojníka Virgilla Tibbsa v dráme V žiare noci (In the Heat of the Night) z roku 1967 herec získal Zlatý glóbus. Ešte v tom istom roku nakrútil úspešné snímky Hádaj, kto príde na večeru (Guess Who's Coming to Dinner) či Pánovi učiteľovi z lásky (To Sir, with Love).
Sidney Poitier sa začal venovať aj filmovej réžii. Jeho premiérou v tomto smere bol western Buck a kazateľ (Buck and the Preacher, 1972), nasledovali komédie V meste v sobotu večer (Uptown Saturday Night 1974), Urobme to znovu (Let's Do It Again, 1975), Blázni vo väzení (Stir Crazy, 1980) alebo Ghost Dad (Otec je duch, 1990).
Herecky sa na istý čas odmlčal, aby sa na plátna vrátil koncom 80. rokov v snímke Smrť v pätách (Shoot to Kill) či filmom Sliediči (Sneakers, 1992). V roku 1997 hral v americkom remaku francúzskej klasiky Šakal (The Jackal), niekoľko filmov nakrútil ešte pre televíziu – posledným bola snímka Posledná šanca (The Last Brickmaker in America, 2001).
V roku 1992 získal Sydney Poitier Cenu amerického filmového inštitútu za celoživotné dielo, ku ktorému o desať rokov neskôr pribudol čestný Oscar.
Francúzsko udelilo Poitierovi 18. mája 2006 na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Cannes svoje najvyššie umelecké ocenenie, titul Le chevalier des Arts et Letters (rytier umenia a literatúry) za odstránenie bariér pre černošských hercov v Hollywoode.
Americký prezident Barack Obama mu 12. augusta 2009 odovzdal prezidentskú medailu slobody – najvyššie civilné vyznamenanie USA. "Hovorí sa, že Sidney Poitier netvorí filmy, ale míľniky. Míľniky umeleckej výnimočnosti. Míľniky amerického progresu," popísal prezident prácu herca, ktorý počas svojej filmovej kariéry hral vo viac než 50 filmoch. Najvyššie ocenenie Britskej akadémie filmových a televíznych umení (BAFTA) za celoživotný prínos si Poitier prevzal v roku 2016.
