Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ahtisaari sa v roku 2021 stiahol z verejného života pre Alzheimerovu chorobu a pokročilú stratu pamäte.
Autor TASR
Helsinki 16. októbra (TASR) - Vo veku 86 rokov zomrel v pondelok fínsky exprezident a laureát Nobelovej ceny za mier za rok 2008 Martti Ahtisaari. Oznámila to mimovládna organizácia Iniciatíva pre krízový manažment (CMI), ktorú Ahtisaari založil. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
CMI uviedla, že Ahtisaari bude mať štátny pohreb; termín bude oznámený neskôr.
"S veľkým zármutkom sme prijali správu o smrti exprezidenta Marttiho Ahtisaariho. Bol prezidentom v časoch zmien a priviedol Fínsko do globálnej éry EÚ," reagoval fínsky prezident Sauli Niinistö.
Fínsky politik a diplomat Martti Oiva Kalevi Ahtisaari sa narodil v meste Viipuri 23. júna 1937. Jeho rodisko sa v súčasnosti nazýva Vyborg a patrí Rusku, ako výsledok sovietskej agresie v Zimnej vojne a Moskovskej mierovej zmluvy z roku 1940. Vojnové násilie a nútený odchod z rodiska ovplyvnili Ahtisaariho pri výbere životného poslania, ktoré videl v diplomacii a v mierovom procese.
Ahtisaari strednú školu vyštudoval v Oulu v roku 1952. Vstúpil do kresťanskej mládežníckej organizácie YMCA (Young Men's Christian Association). Absolvoval výcvik v armáde, kde dosiahol hodnosť kapitána. V roku 1959 odcestoval v rámci YMCA do Pakistanu a školil učiteľov. Po návrate od roku 1963 pracoval v neziskových organizáciách, od roku 1965 pôsobil na ministerstve zahraničných vzťahov.
Fínsko reprezentoval vo viacerých afrických krajinách. V Namíbii pôsobil v rokoch 1977 – 1981 ako komisár Organizácie Spojených národov (OSN) a pomohol tejto krajine dosiahnuť nezávislosť od Juhoafrickej republiky (JAR). V nasledujúcich rokoch pracoval v rámci OSN. V 90. rokoch 20. storočia viedol pracovnú skupinu OSN pre Bosnu a Hercegovinu a neskôr sa stal veľvyslancom Európskej komisie pre Kosovo. Dokázal vyjednať prijatie podmienok Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré ukončili boje v Kosove. V roku 2005 sa zaslúžil o mierovú zmluvu medzi vládou Indonézie a odštiepeneckým hnutím v provincii Aceh, ktorá ukončila 30-ročné boje. V roku 2008 spolupracoval pri dosiahnutí nezávislosti Kosova.
V roku 1993 prijal Ahtisaari kandidatúru Sociálnodemokratickej strany v prezidentských voľbách a fínskym prezidentom bol od 1. marca 1994 do konca februára 2000. V roku 1995 svoju krajinu úspešne doviedol do Európskej únie.
Po odchode z funkcie fínskeho prezidenta sa opäť venoval diplomacii v medzinárodných inštitúciách a neziskových organizáciách. Ocenením jeho dlhoročných diplomatických aktivít bolo v roku 2008 udelenie Nobelovej ceny za mier. Získal ju za dlhoročnú kariéru mierového vyjednávača a významný podiel na riešení dlhodobých medzinárodných konfliktov na niekoľkých kontinentoch.
V rokoch 2000 až 2017 pôsobil ako predseda predstavenstva mimovládnej organizácie CMI, ktorú založil.
Ahtisaari sa v roku 2021 stiahol z verejného života pre Alzheimerovu chorobu a pokročilú stratu pamäte.
CMI uviedla, že Ahtisaari bude mať štátny pohreb; termín bude oznámený neskôr.
"S veľkým zármutkom sme prijali správu o smrti exprezidenta Marttiho Ahtisaariho. Bol prezidentom v časoch zmien a priviedol Fínsko do globálnej éry EÚ," reagoval fínsky prezident Sauli Niinistö.
Fínsky politik a diplomat Martti Oiva Kalevi Ahtisaari sa narodil v meste Viipuri 23. júna 1937. Jeho rodisko sa v súčasnosti nazýva Vyborg a patrí Rusku, ako výsledok sovietskej agresie v Zimnej vojne a Moskovskej mierovej zmluvy z roku 1940. Vojnové násilie a nútený odchod z rodiska ovplyvnili Ahtisaariho pri výbere životného poslania, ktoré videl v diplomacii a v mierovom procese.
Ahtisaari strednú školu vyštudoval v Oulu v roku 1952. Vstúpil do kresťanskej mládežníckej organizácie YMCA (Young Men's Christian Association). Absolvoval výcvik v armáde, kde dosiahol hodnosť kapitána. V roku 1959 odcestoval v rámci YMCA do Pakistanu a školil učiteľov. Po návrate od roku 1963 pracoval v neziskových organizáciách, od roku 1965 pôsobil na ministerstve zahraničných vzťahov.
Fínsko reprezentoval vo viacerých afrických krajinách. V Namíbii pôsobil v rokoch 1977 – 1981 ako komisár Organizácie Spojených národov (OSN) a pomohol tejto krajine dosiahnuť nezávislosť od Juhoafrickej republiky (JAR). V nasledujúcich rokoch pracoval v rámci OSN. V 90. rokoch 20. storočia viedol pracovnú skupinu OSN pre Bosnu a Hercegovinu a neskôr sa stal veľvyslancom Európskej komisie pre Kosovo. Dokázal vyjednať prijatie podmienok Severoatlantickej aliancie (NATO), ktoré ukončili boje v Kosove. V roku 2005 sa zaslúžil o mierovú zmluvu medzi vládou Indonézie a odštiepeneckým hnutím v provincii Aceh, ktorá ukončila 30-ročné boje. V roku 2008 spolupracoval pri dosiahnutí nezávislosti Kosova.
V roku 1993 prijal Ahtisaari kandidatúru Sociálnodemokratickej strany v prezidentských voľbách a fínskym prezidentom bol od 1. marca 1994 do konca februára 2000. V roku 1995 svoju krajinu úspešne doviedol do Európskej únie.
Po odchode z funkcie fínskeho prezidenta sa opäť venoval diplomacii v medzinárodných inštitúciách a neziskových organizáciách. Ocenením jeho dlhoročných diplomatických aktivít bolo v roku 2008 udelenie Nobelovej ceny za mier. Získal ju za dlhoročnú kariéru mierového vyjednávača a významný podiel na riešení dlhodobých medzinárodných konfliktov na niekoľkých kontinentoch.
V rokoch 2000 až 2017 pôsobil ako predseda predstavenstva mimovládnej organizácie CMI, ktorú založil.
Ahtisaari sa v roku 2021 stiahol z verejného života pre Alzheimerovu chorobu a pokročilú stratu pamäte.
