Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 1963 musela byť jaskyňa uzavretá, a preto sa vedci rozhodli vytvoriť repliku.
Autor TASR
Paríž 4. februára (TASR) - Vo veku 93 rokov zomrel v nedeľu v Paríži Simon Coencas, posledný zo štvorice objaviteľov jaskyne Lascaux, preslávenej vďaka pravekým maľbám, informoval spravodajský portál France Info.
K objavu došlo 12. septembra 1940, keď vtedy 13-ročný Simon Coencas spolu s Marcelom Ravidatom (18), Jacquom Marsalom (15) a Georgeom Agnielom (16) vstúpili do jaskyne, na ktorej stenách objavili maľby spred 17.000 rokov.
"Boli sme ohúrení. Nič také sme nečakali. Objaviť tie maľby bolo ako nájsť zlatú baňu," uviedol Coencas v roku 2015 v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Bleu Périgord.
Lascaux je jaskynný komplex v juhozápadnom Francúzsku v údolí rieky Vézere v srdci kraja Périgord noir. Od roku 1979 patrí súbor jaskýň v údolí Vézere k lokalitám svetového dedičstva UNESCO.
Výskum jaskyne sa začal len pár dni po objave, 21. septembra 1940. Jaskyňa bola verejnosti prístupná až od roku 1948.
Maľbám v jaskyni sa prisudzuje rôzny význam. Veľmi pravdepodobný je ich súvis s loveckou mágiou. Často sa interpretujú ako zobrazenie príbehov o love. Vedú sa však diskusie aj o tom, či by maľby nemohli byť akýmsi kalendárom alebo astronomickou mapou.
V jaskyni sa nachádza asi 2000 malieb a rytín, z toho na zhruba 900 z nich sú znázornené zvieratá: býky, kone, jelene, soby a ich vyhynuté príbuzne druhy, zubry (bizóny), vlci, divé mačky, nosorožec a dokonca aj jednorožec.
Je tam aj veľa rytín, ktorých význam sa nepodarilo odhadnúť. Jaskyňa pravdepodobne slúžila ako posvätné miesto na vykonávanie rituálov ľudí tej doby. Svedčí o tom umiestnenie malieb hlboko v jaskyni. V týchto častiach ľudia nežili, bývali bližšie pri vchode a hlboko do jaskyne vchádzali len výnimočne.
V roku 1963 musela byť jaskyňa uzavretá, a preto sa vedci rozhodli vytvoriť repliku. Táto Lascaux II, kde sú repliky 90-tich percent nástenných malieb, sa nachádza iba 200 metrov od vchodu do pôvodnej jaskyne a bola sprístupnená v roku 1983. Existuje aj putovná expozícia malieb z jaskyne, známa ako Lascaux III. Od roku 2016 je v Montignacu v kraji Dordogne verejnosti prístupná aj replika Lascaux IV.
Do zeme polozapustený objekt, postavený z betónu a skla a s rozlohou 8500 metrov štvorcových, je replikou originálu, pokiaľ ide o rozmery malieb, reliéfy i farby v pôvodnej jaskyni. Návštevníka sprevádza pri vchode dokonca aj "štekot" psa, ktorý svojho času vyňuchal vchod do jaskyne. Osvetlenie v "jaskyni" je tlmené, riadené pohybovými senzormi. Teplota v objekte je 13 stupňov Celzia, vlhkosť je 80-percentná - ako v skutočnej jaskyni.
K objavu došlo 12. septembra 1940, keď vtedy 13-ročný Simon Coencas spolu s Marcelom Ravidatom (18), Jacquom Marsalom (15) a Georgeom Agnielom (16) vstúpili do jaskyne, na ktorej stenách objavili maľby spred 17.000 rokov.
"Boli sme ohúrení. Nič také sme nečakali. Objaviť tie maľby bolo ako nájsť zlatú baňu," uviedol Coencas v roku 2015 v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Bleu Périgord.
Lascaux je jaskynný komplex v juhozápadnom Francúzsku v údolí rieky Vézere v srdci kraja Périgord noir. Od roku 1979 patrí súbor jaskýň v údolí Vézere k lokalitám svetového dedičstva UNESCO.
Výskum jaskyne sa začal len pár dni po objave, 21. septembra 1940. Jaskyňa bola verejnosti prístupná až od roku 1948.
Maľbám v jaskyni sa prisudzuje rôzny význam. Veľmi pravdepodobný je ich súvis s loveckou mágiou. Často sa interpretujú ako zobrazenie príbehov o love. Vedú sa však diskusie aj o tom, či by maľby nemohli byť akýmsi kalendárom alebo astronomickou mapou.
V jaskyni sa nachádza asi 2000 malieb a rytín, z toho na zhruba 900 z nich sú znázornené zvieratá: býky, kone, jelene, soby a ich vyhynuté príbuzne druhy, zubry (bizóny), vlci, divé mačky, nosorožec a dokonca aj jednorožec.
Je tam aj veľa rytín, ktorých význam sa nepodarilo odhadnúť. Jaskyňa pravdepodobne slúžila ako posvätné miesto na vykonávanie rituálov ľudí tej doby. Svedčí o tom umiestnenie malieb hlboko v jaskyni. V týchto častiach ľudia nežili, bývali bližšie pri vchode a hlboko do jaskyne vchádzali len výnimočne.
V roku 1963 musela byť jaskyňa uzavretá, a preto sa vedci rozhodli vytvoriť repliku. Táto Lascaux II, kde sú repliky 90-tich percent nástenných malieb, sa nachádza iba 200 metrov od vchodu do pôvodnej jaskyne a bola sprístupnená v roku 1983. Existuje aj putovná expozícia malieb z jaskyne, známa ako Lascaux III. Od roku 2016 je v Montignacu v kraji Dordogne verejnosti prístupná aj replika Lascaux IV.
Do zeme polozapustený objekt, postavený z betónu a skla a s rozlohou 8500 metrov štvorcových, je replikou originálu, pokiaľ ide o rozmery malieb, reliéfy i farby v pôvodnej jaskyni. Návštevníka sprevádza pri vchode dokonca aj "štekot" psa, ktorý svojho času vyňuchal vchod do jaskyne. Osvetlenie v "jaskyni" je tlmené, riadené pohybovými senzormi. Teplota v objekte je 13 stupňov Celzia, vlhkosť je 80-percentná - ako v skutočnej jaskyni.
