Beltingova prvá kniha vyšla v roku 1962 a odvtedy vydal takmer 30 diel.
Autor TASR
Frankfurt 12. januára (TASR) - Vo veku 88 rokov zomrel v utorok v Berlíne nemecký historik a teoretik stredovekého, renesančného i moderného umenia Hans Belting, informoval vo štvrtok na svojom webe nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). K jeho najznámejším dielam patria Koniec dejín umenia a Obraz a kult, spresňuje TASR.
Beltingova prvá kniha vyšla v roku 1962 a odvtedy vydal takmer 30 diel. Jeho publikácie o umení od raného stredoveku do súčasnosti či venujúce sa antropológii a teórii obrazu sú uznávané aj laickou verejnosťou – dočkali sa prekladov do iných jazykov vrátane češtiny.
Jeho najznámejším dielom je kniha Koniec dejín umenia, ktorú napísal v roku 1983 a o desať rokov neskôr ju prepísal.
Počas svojej kariéry bol členom mnohých inštitúcií v Európe i Amerike: Zentrum für Literatur und Kulturforschung Berlin; NordrheinWestfälische Akademie der Wissenschaften und der Künste (Düsseldorf), American Academy of Arts and Sciences (Cambridge – USA), Medieval Academy of America (Boston), či Akademie der Wissenschaften (Heidelberg). Pôsobil aj v správnej rade viedenskej galérie Museum Moderner Kunst (MUMOK) vo Viedni.
Intenzívne sa venoval i pedagogickej činnosti – ako hosťujúci profesor pôsobil na Harvardovej i Kolumbijskej univerzite. Prednášal aj na Masarykovej univerzite v Olomouci, ktorá mu v roku 2019 udelila čestný doktorát v odbore dejiny umenia.
V roku 2015 získal prestížnu Balzanovu cenu, ktorá mu bola udelená za mimoriadny prínos pre štúdium vizuálnych a funkčných aspektov obrazu v západnom svete, za originálny prístup k interpretácii diel na križovatkách kultúr a období a za prínos v oblasti štúdia umeleckých jazykov a ich vplyvu na súčasnú umeleckú tvorbu.
Beltingova prvá kniha vyšla v roku 1962 a odvtedy vydal takmer 30 diel. Jeho publikácie o umení od raného stredoveku do súčasnosti či venujúce sa antropológii a teórii obrazu sú uznávané aj laickou verejnosťou – dočkali sa prekladov do iných jazykov vrátane češtiny.
Jeho najznámejším dielom je kniha Koniec dejín umenia, ktorú napísal v roku 1983 a o desať rokov neskôr ju prepísal.
Počas svojej kariéry bol členom mnohých inštitúcií v Európe i Amerike: Zentrum für Literatur und Kulturforschung Berlin; NordrheinWestfälische Akademie der Wissenschaften und der Künste (Düsseldorf), American Academy of Arts and Sciences (Cambridge – USA), Medieval Academy of America (Boston), či Akademie der Wissenschaften (Heidelberg). Pôsobil aj v správnej rade viedenskej galérie Museum Moderner Kunst (MUMOK) vo Viedni.
Intenzívne sa venoval i pedagogickej činnosti – ako hosťujúci profesor pôsobil na Harvardovej i Kolumbijskej univerzite. Prednášal aj na Masarykovej univerzite v Olomouci, ktorá mu v roku 2019 udelila čestný doktorát v odbore dejiny umenia.
V roku 2015 získal prestížnu Balzanovu cenu, ktorá mu bola udelená za mimoriadny prínos pre štúdium vizuálnych a funkčných aspektov obrazu v západnom svete, za originálny prístup k interpretácii diel na križovatkách kultúr a období a za prínos v oblasti štúdia umeleckých jazykov a ich vplyvu na súčasnú umeleckú tvorbu.